Krajanská nedeľa a Krajanský dvor nám ponúkli nové zážitky, dali nám „okoštovať“ kultúru, zvyky a pochúťky krajanov

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí spoločne s mestom Detva umožnili obyvateľom Slovenska stretnúť krajanov zo všetkých kútov Európy i z ďalekého zámoria na 44. Krajanskej nedeli a na 4. Krajanskom dvore v rámci 52. Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve v termíne od piatku do nedele 7.-9. júla 2017. Na svoje si prišli milovníci ľudovej kultúry, krojov, zvykoslovia a gurmánskych chutí i vôní.

Zažiť vrúcne potlesky plného amfiteátra pod Poľanou v Detve je túžbou azda každého ochotníka, ktorý pôsobí v niektorom z desiatok folklórnych súborov Slovákov v zahraničí. Práve tieto potlesky sú tou odmenou, na ktorú si ochotníci nárokujú a ktorá ich uisťuje, že ich prínos k ochrane slovenského kultúrneho dedičstva v zahraničí je nenahraditeľný. Stalo sa tak aj počas 44. Krajanskej nedele, keď sa detvianskym amfiteátrom rozozvučali struny, zazneli spevy a tance Slovákov z Francúzska, Chorvátska, Maďarska, Rumunska, Srbska, Ukrajiny a USA.

V komponovanom programe Masky a maškary, ktorého koncepciu mal na starosti režisér Vlastimil Fabišík, vedúci Folklórneho súboru Púčik z Brna sa vystriedalo vyše 250 hudobníkov, spevákov a tanečníkov. Prišli z Folklórneho súboru Nádeje z Paríža z Francúzska, Slovenského kultúrno-umeleckého spolku bratov Banasovcov z Josipovca z Chorvátska, Folklórnej skupiny Pišpek z Pišpeka a Folklórneho súboru Komlóš zo Slovenského Komlóša z Maďarska, Folklórneho súboru Sálašan z Nadlaku z Rumunska, Kultúrno-umeleckého spolku Petrovská družina z Báčskeho Petrovca a Folklórneho súboru Kultúrno-osvetového spolku Jednota z Hložian zo Srbska, Folklórneho súboru Turyanska dolina z Turya Remety z Ukrajiny a Folklórneho súboru Lučina Slovak Folk Ensemble z Clevelandu zo štátu Ohio v USA.

Účinkujúci predstavili svojrázne zvyky a obyčaje späté s prostredím z ktorého prichádzajú alebo pochádzajú, v ktorých sa používali masky a maškary. Tak sme na pódiu mali možnosť vidieť pre zimné obdobie typické masky Lucie, Betlehemcov, masky z fašiangového obdobia a jeho ukončenia, ktoré bolo prezentované obyčajou pochovávania basy. Objavovali aj pri rôznych spoločenských alebo rodinných udalostiach, a tak ich nachádzame pri svadbách, zabíjačkách či rôznych zábavách. Masky boli zastúpené u Slovákov v Maďarsku alebo v Chorvátsku, omnoho menej v enklávach evanjelických Slovákov v Srbsku. Mimoriadne zaujímavou maskou na tohtoročných slávnostiach boli tzv. medvede z chorvátskeho Josipovca, kedy sa muži „obliekali“ do obtočenej slamy dlhej aj desať metrov. Program bol teda plný zaujímavých scénických obrazov, ktoré účastníci ukončili spoločným tancom na tzv. Štefánskej zábave.

Neodmysliteľnou súčasťou Folklórnych slávností v Detve sa stal aj Krajanský dvor, ktorý návštevníkom ponúka gastronomické špeciality zahraničných Slovákov, ukážku tradičných remesiel ako aj kultúrny program na javisku. Ide o osobitný areál, svojráznu dedinku s tzv. humnom, domčekmi a stánkami, ktorá sa v tomto roku rozšírila o ďalší objekt – zvonicu. Táto bola oficiálne „posvätená“ evanjelickým farárom Atilom Spišákom zo Slovenského Komlóša z Maďarska, ktorý jej návštevníkom a hostiteľom poprial mnohé úspešné ročníky tohto jedinečného podujatia. Návštevníkov areálu Krajanského dvora zaujala aj nevšedná výstava másk a maškár, ktorú v humne pripravil p.Fabišík. Oživením bola aj jedinečná výstava umeleckých dáždnikov z Vojvodiny.

Na 4. ročníku Krajanského dvora sa zúčastnilo štrnásť tímov a to: zo Srbska (z Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, Matice slovenskej, Spolku žien v Kysáči, Miestneho spoločenstva z Padiny, Spolku hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy a Kreatívneho centra z Kovačice), z Maďarska (tímy Slovenskej samosprávy v Mlynkocha Evanjelického zboru zo Slovenského Komlóša), z Chorvátska (tímy Zväzu Slovákov v Chorvátsku a slovenských matíc z Iloka, Josipovca a Rijeky), z Poľska (tím Spolku Slovákov z Jurgova), z Rumunska (tím Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku). V programe na javisku účinkovali deti a mládežníci z Folklórneho súboru Rozmarín z Viedne, dychovka z Jurgova, akordeonisti Ladislav Hlavatý a Vladimír Halaj z Padiny, speváčky Ľudmila Berediová Stupavská a Katarína Mosnáková Bagľašová z Vojvodiny a mnohí ďalší.

Detvanov aj návštevníkov Detvy zaujal pestrofarebný pochod neviest, ktorý sa uskutočnil pri kostole priamo v meste. Pochodu sa zúčastnili „nevesty“ z Dolnej zeme v nádherných svadobných šatách/krojoch, z ktorých niektoré zaujali svojou netradičnosťou a originalitou. Totiž málokto na Slovensku videl nevestu v čiernych svadobných šatách, ktoré si nevesta obliekala na znak smútku za svojimi rodičmi a súrodencami, od ktorých sa svadbou odlučuje....

Predstaviteľov krajanských spolkov a združení ale aj poslancov v miestnych parlamentoch prijal v sobotu 8. júla 2017 primátor mesta Detva Ján Šufliarsky. Bola to príležitosť poďakovať sa krajanom za ich vytrvalú a obetavú prácu a zároveň predstaviť im mesto, ktoré ich každoročne v júli prichýli. Prijatie bolo v tomto ročníku bohatšie o vernisáž výstavy diel akademického umelca Michala Ďurovku z Kysáča, ktorá má názov Lesy a roviny. Jej kurátormi boli Milan Malček z Detvy a Vladimír Valentík z Báčskeho Petrovca, ktorí vyjadrili nádej, že sa prax každoročne predstaviť diela akademických umelcov z radov krajanov ujme aj v budúcnosti.

Trojdňové folklórne hody prilákali aj v tomto roku veľký počet návštevníkov. Záštitu nad krajanskými podujatiami – 44. Krajanskou nedeľou a 4. Krajanským dvorom prebral minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák. V rámci programu Masky a maškary prítomných pozdravil Lukáš Parízek, štátny tajomník MZVaEZ SR. Úspešný priebeh 4. Krajanskému dvoru popriala aj štátna tajomníčka Ministerstva školstva, vedy a výskumu SR Oľga Nachtmannová a v závere ho hodnotili režisér a zakladateľ Krajanskej nedele Igor Kovačovič, štátny tajomník Ministerstva práce SR Branislav Ondruš ako aj predseda ÚSŽZ Ján Varšo, ktorý tímom odovzdal ďakovné listy. Krajanský dvor prijal aj vzácneho hosťa v osobe bývalého prezidenta SR Ivana Gašparoviča.

Všetkým, ktorí sa aktívne zúčastnili uvedených krajanských podujatí patrí veľké poďakovanie za to, že vo svojich prostrediach chránia, rozvíjajú a zveľaďujú slovenský jazyk, slovenskú kultúru a slovenské tradície. Mnohí z nich, aj vďaka tomuto podujatiu, na Slovensko prichádzajú po prvý krát a stretávajú sa tak s krajinou, o ktorej dovtedy možno iba spievali v slovenských ľudových piesňach alebo o nej počuli od svojich rodičov a starých rodičov.

Mgr.art. Milina Sklabinski

Návštevníkom, účastníkom ako aj neúčastníkom, ktorí nemali to šťastie vnoriť sa do tohto nádherného podujatia, ale radi by z neho mali aspoň kúsoček, ponúkame krátku fotodokumentáciu podujatí.

Fotodokumentácia: