Krajania v Írsku smútia za Máriou Pacherovou. Ich slová sú bolestivou rozlúčkou na diaľku...

V utorok 13. októbra 2020 sa k nám ráno dostala smutná správa o úmrtí riaditeľky Slovenského vzdelávacieho centra v Írsku Márie Pacherovej.  Táto zvesť nás hlboko zasiahla. Slovenská komunita v Írsku stratila totiž v Majke Pacherovej osobu, ktorá s mnohými spolupracovala. V nasledujúcich riadkoch chceme za Slovákov žijúcich v Írsku vyjadriť úctu a úprimnú vďaku za všetku prácu, ktorú Majka pre komunitu vykonala.

X                           X                           X

 

Mária Pacherová bola jednou z najdôležitejších, ak nie vôbec najdôležitejšia súčasť slovenskej komunity v Írsku. Jej aktivity neboli len lokálne, ale okrem Dublinu postupne vznikli pobočky Vzdelávacieho centra pre slovenské deti aj v mestách po celom Írsku a stmeľovali tak komunitu v celej krajine. V nedávnom období sa rozrástli dokonca až do Severného Írska, kde bola otvorená pobočka Vzdelávacieho centra v meste Lurgan. Za „svoje“ deti bojovala a neváhala kvôli zlepšeniu podmienok pre ne cestovať pravidelne na Slovensko a chodiť presviedčať kompetentných o ich práve na vzdelanie v materinskom jazyku.

Okrem aktivít vo vzdelávaní pre komunitu pravidelne organizovala divadelné predstavenia pre deti, koncerty a vzdelávacie semináre pre dospelých a mnohé ďalšie aktivity. Robilo jej to radosť. A pre nás všetkých ostatných to bol zdroj zábavy alebo miesto, kde sme mohli načerpať nové poznatky a informácie. Túto štafetu po nej v Írsku pravdepodobne už nebude mať kto prebrať a jej entuziazmus bude chýbať celej našej komunite. Veľvyslanectvo SR v Dubline sa vždy mohlo spoľahnúť na jej ústretovosť a pomoc pri organizovaní podujatí, naša spolupráca vždy prebiehala hladko a tešili sa z nej obe strany.

Mária Pacherová, alebo skôr Majka, ako ju väčšina ľudí poznala a volala, pôsobila tiež ako predsedníčka Komisie zahraničných Slovákov ŠPÚ a za svoje obetavé zásluhy počas pôsobenia v Írsku jej bola v roku 2019 odovzdaná pamätná medaila Štátneho pedagogického ústavu.

Majka bude ale nenahraditeľná hlavne pre jej ľudskosť, aktivitu a obetavosť, s akou aj na úkor svojho voľného času a súkromia napomáhala rozvíjaniu slovenskosti formou výučby slovenčiny a slovenských tradícií v najmladšej generácii Slovákov v írskej krajanskej komunite.

Branislav Pochaba (Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Írsku)

 

X                          X                        X

 

Spolupráca s Majkou bola takmer pri každom väčšom projekte súboru Ostroha. Členovia súboru prezentovali svoj program pre deti vo vzdelávacom centre pred Vianocami, na Fašiangy, Mikuláša. Chcela tým, samozrejme, zvýšiť povedomie o Slovensku. S Majkou sme sa často radili pri vyberaní priestorov (divadla) na naše celovečerné predstavenia, následne nám pomáhala s distribúciou lístkov. Vždy bola ochotná pomôcť, poradiť či už v komunitných skupinách, ale aj pri osobných otázkach. Majka bude slovenskej komunite v Írsku nesmierne chýbať. A to nielen jej projektom - vzdelávaciemu centru a škôlke, ale aj dalším skupinám ľudi, s ktorými spolupracovala.

Ja som Majku spoznala cez FS Ostroha. Vďaka jej pomoci sme prišli k priestorom na tanečné nácviky, ktoré využívame dodnes. Poznali sme sa viac ako desať rokov, pomáhali sme si s projektmi, žiadosťami o granty, telefonovali, radili ale aj psychicky povzbudzovali, podržali. Majka bola silná žena. Málokto vie, koľko prekážok musela prekonať, preskočiť polená hodené pod nohy, aby slovenské vzdelávacie centrum v Írsku bolo tam, kde je teraz. Nikdy sa nevzdávala, nebála sa výziev, s obrovskou energiou sa púštala do každej práce...aj keď niekedy z postele, s chorobou, svoje “druhé dieťa” chcela postaviť na nohy. To sa jej podarilo a môže byť na seba hrdá ako je na ňu hrdý jej syn Andrej. Verím, že všetko to úsilie, ktoré krajanom venovala, nevyjde nazmar a jej projekty budú ďalej pokračovať.

Často sme sa stretávali na recepciách na slovenskej ambasáde. Majka nevynechala ani jedno predstavenie FS Ostroha a vždy nás prišla podporiť. Milovala divadlo, a to priniesla niekoĺkokrát medzi slovenskú komunitu do Dublinu. Aj za to jej patrí obrovské ĎAKUJEM.

Je mi veľmi smutno, že odišla taká osobnosť, nečakane, rýchlo...

Maji, odpočívaj v pokoji! Nezabudneme...

Silvia Kruková a Ajo Gonšenica (Folklórny súbor Ostroha)

 

X                               X                              X

 

Majka bola pre mňa vzácna žena. Takých sa už dnes nevidí veľa. Svoju pracovitosť a húževnatosť nevyužívala pre svoj prospech, ale pre dobro iných. To, že milovala Slovensko, o nej vie určite každý. To, že roky života zasvätila tomu, aby sa deti Slovákov mohli aj v Írsku učiť slovenský jazyk, vie asi tiež každý. Jej srdce horelo pre slovenskú kultúru.

Nie je tomu tak dávno, čo sme sa spolu viezli v aute a ona mi s iskrou v očiach rozprávala o tom, aká je nadšená vždy, keď vo svete dosiahne niečo výnimočné nejaký Slovák. A potom o tom môže rozprávať deťom v škole a tak im ukazovať, akí sme my, Slováci, úžasní. A jedným dychom mi ich vymenovala hneď niekoľko. Až som žasla. Vždy z nej bolo cítiť, že na Slovensko je hrdá a hrdá bola ešte na jedno- na jej syna Andreja. Vždy o ňom rozprávala krásne.

Mária nemala vždy ustlané na ružiach. Mnoho prekážok musela v živote preskákať, ale vždy s hrdosťou a múdrosťou. Pomohla nespočetnému množstvu ľudí - či zo Slovenska, či v Írsku. Mnoho dievčat zo Slovenska sa obracalo na Slovenskú kresťanskú komunitu v Dubline o pomoc so stážou a ja som ich všetky poslala za Majkou. Ona im nikdy nepovedala "nie". Mnoho ľudí z kresťanskej komunity posiela svoje deti “učiť sa k Majke” a mnohí rodičia boli pod jej vedením učiteľmi. Keď teraz premýšľam, ani neviem, či Majka verila v Boha, ale to nie je to podstatné, podstatné je to, že bola výnimočný, dobrý a láskavý človek.

Klobúk dole, vzácna pani. Odpočívaj v pokoji!

Katarína Giertlová  (Slovenská kresťanská komunita v Dubline)

 

X                           X                           X

 

Ani neviem, ako začať. Všetkých nás zasiahla nečakaná a bolestivá správa o Majkinom odchode. Bola, a už nie je. Ťažko sa píše za ostatných, ako sa cítia. Hlavne, keď bolesť zo straty skvelej, blízkej kamarátky, priateľky a človeka s veľkým srdcom, je taká velká. Jej nekonečná energia a povzbudivé slová nám budú nesmierne chýbať.

Za seba môžem napísať len to, že už nebudeme pokračovať v začatom rozhovore, ako som jej sľúbila. Bojím sa prísť v sobotu do školy, kde na nás už nebude čakať. Usmiata, niekedy prísna, ale vždy s povzbudením. Áno, mám strach, ako to zvládnem... zvládneme... Bez nej. Ale musíme! Musíme pokračovať v tom, čo ona začala, čo vybudovala. “Ej tá by nám dala, keby sme to vzdali”!

Neboj sa Majka, nevzdáme to! Ukázala si nám cestu - a my po nej musíme ísť. Naučíme sa to. Ale ver, že nám budeš chýbať.  Veľmi!

Česť tvojej pamiatke!

Lucia Butašová (Slovenské vzdelávacie centrum v Dubline)

 

Uverejnené: 27.10.2020

Galéria

Počet zobrazení: 207x