Konferencia Dolná zem a región Novohrad prilákala početných návštevníkov v Lučenci

hlavná foto

Konferenciu Dolná zem a región Novohrad usporiadalo vo štvrtok 1. októbra 2015 Novohradské múzeum a galéria v Lučenci. Jej prvoradým cieľom bolo priblížiť verejnosti etnickú históriu regiónu Novohrad, Dolnej zeme a dolnozemského Slováka z pozície materského národa.  Účastníkov privítala Mgr. Iveta Kaczarová, riaditeľka NMG  a informácie o cieľoch projektu podala Mgr. Emília Mázorová, ktorá je aj ideovou tvorkyňou projektu podporeného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky.

Nasledovali prednášky a ako prvý podal celkový prehľad o Dolnej zemi a dolnozemských Slovákoch Prof. PhDr. Ján Botík, DrSc., ktorý bol zároveň odborným garantom projektu. Vo svojej prednáške sa venoval historickému kontextu, predovšetkým príčinám presídlenia a výzvam s ktorými presídlenci zápasili už v novom prostredí. Na konferencii svoj príspevok predniesol aj Ing. Ján Jančovic, publicista z Nitry, ktorý hovoril na tému Cesty Slovákov z Novohradskej stolice za chlebom a slobodou na územie dnešného Maďarska, Rumunska a Srbska. Nasledovala prednáška Miliny Sklabinskej z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorá predstavila slovenskú komunitu žijúcu v Srbsku a najmä podoby jej kultúrnych stvárnení v súčasnosti. Komunitu Slovákov predstavila najmä prostredníctvom dokumentárneho filmu, ktorý zachytáva prehľad všetkých 36 prostredí, v ktorých Slováci mali alebo majú organizované formy kultúrneho života.

O historikoch z Dolnej zeme – Ľudovítovi Haanovi, Michalovi Žilinskom a Ľudovítovi Szeberényim hovoril Doc. PaedDr. Miroslav Kmeť, PhD, z Filozofickej fakulty UMB z Banskej Bystrice. V popoludňajšom programe v mene Metodického centra UMB v Banskej Bystrici vystúpila PhDr. Zuzana Drugová s témou Folklór a folklorizmus Dolnej zeme a tiež za svojho syna Mgr. Ondreja Drugu predniesla príspevok Matica slovenská v Srbsku a Dr. Ján Bulík. Mimoriadne pútavým príspevkom sa predstavila aj Mgr. Soňa Polónyová z FF UMB z Banskej Bystrice, ktorá hovorila o Povojnovej reemigrácii Slovákov do starej vlasti. Podujatie uzavrel Ján Botík, ktorý ho zhodnotil ako veľmi úspešné a účelové, pretože ponúklo tému, o ktorej sa, žiaľ, nehovorí často i keď si to oprávnene zaslúži.

V znamení témy Dolná zem a región Novohrad bude aj celý mesiac v Novohradskom múzeu a galérii. Totiž, po konferencii sa v priebehu októbra budú s danou témou oboznamovať deti základných a stredných škôl a to tak, že prednášajúci na konferencii uskutočnia osobitné prednášky pre žiakov v areáli múzea.

Ako prvá mala v piatok 2. októbra prednášky Milina Sklabinská a vypočuli si ich dve skupiny žiakov. Najprv absolventi gymnázia a deviateho ročníka základnej školy a následne žiaci 6., 7., 8. a 9. ročníka základných škôl z Lučenca. Prednášky boli hojne navštívené a prijaté. Na druhej strane je však na škodu skutočnosť, že samotní žiaci zatiaľ dôkladne nepoznali, že Slováci žijú aj v zahraničí. Prednášky tak boli príležitosťou, aby sa s touto témou bližšie spoznali a aby si uvedomili napríklad aj takú záležitosť, že aj keď sa Slováci na Dolnú zem presídľovali pred tristo rokmi, aj dnes plynule hovoria po slovensky a starajú sa o svoju slovenskú kultúru, ktorú vidno v tradíciách, obyčajach, krojoch, ľudových piesňach... Iste im utkvie v povedomí aj fakt, že mnohí z nich prichádzali práve z Novohradu, o čom aj dnes svedčia priezviská vojvodinských Slovákov, ktoré sú odvodené z názvov okolitých dedín a obcí. V tomto sa iniciatíva Novohradského múzea stretla s veľkou podporou a pravdepodobne sa tohtoročná akcia stane prvým ročníkom, ktorý bol venovaný téme Dolnozemskí Slováci.    

Návšteva Lučenca bola príležitosťou obzrieť si aj kultúrne pamiatky v okolí. Jedným z nich je aj Múzeum Boženy Slančíkovej Timravy v Polichne, ktoré dnes zoskupuje nadané a tvorivé deti prostredníctvom súťaže Maľujeme Timravu. V obci sú aj budovy základnej a strednej školy, v ktorých sú rekonštruované učebne z minulosti. Vzhľadom na zachovalosť pôvodnej architektúry a bohatú minulosť obec je vyhlásená za pamiatkovú zónu.

 

MILINA SKLABINSKÁ

 

 

 

 

Galéria

Počet zobrazení: 1483x