Kaukazské maľovanky Miroslava Pomichala, slovenského výtvarníka z Londýna, v bratislavskej Flatgallery

Prezentovať svoje umelecké diela na Slovensku a vystaviť ich na obdiv publiku v domovskej krajine, nepochybne patrí do duchovnej a emotívnej výbavy našich krajanov realizujúcich sa v rôznych oblastiach, smeroch a žánroch výtvarného umenia. Potešiteľným je v týchto súvislostiach poznanie, že príklonom k povznášajúcemu kultúrno-duchovnému vlastenectvu oplýva aj mladá tvorivá generácia. K nej sa radí aj Miroslav Pomichal, 31-ročný Slovák pôvodom zo Senca, žijúci a tvoriaci dve desaťročia v londýnskom Wimbledone. Po tom, čo svojim vyšpecifikovaným štýlom, netuctovosťou tém a výtvarným názorom si viacerými úspešnými samostatnými výstavami vo V. Británii, najmä v Londýne, kliesni cestu k uznaniu odbornej umeleckej branže na ostrovoch, sa premiérovo predstaví v Bratislave vernisážou výstavy KAUKAZSKÉ MAĽOVANKY vo štvrtok 5. mája 2016 o 18.00 h vo Flatgallery. Výstava diel Miroslava Pomichala, ktorú kurátorsky pripravil Andrej Jaroš, potrvá až do 30. júna 2016.

Miroslav Pomichal:

O súvislostiach fascinácie „omaľovaných mýtov“

Názov mojej výstavy "Kaukazské maľovanky" som vymyslel, keď som pracoval na veľkom obraze ("Falling Figure (Thousand Suns)"), popri tom som čítal veľa ruskej romantickej poézie, zasadenej do heroizujúceho prostredia Kaukazu opradeného mýtmi hrdinstva s výraznou dávkou exotiky. Vtedy ma nadchol ruský uhol pohľadu na svet a tiež ma fascinuje tento ich prístup aj v súčasnej politike. Tie takzvané „maľovanky“, ktoré som aj vystavil, na jednej strane podkopávajú hrdinský ideál, nielen v činoch odvážnych jednotlivcov, ale aj v samotnom „heroickom umelecko-historickom kánone“.

Vo svojej tvorbe používam sprznené formy modernizmu a expresionizmu, takže ich aplikujem pomerne často ako obyčajný dekorativizmus. Na druhej strane, nemôžem odmietnuť  to, že jednoduchá radosť z mojej aktivity - maľovania je v konečnom dôsledku afirmatívny a pozitivistický akt, ktorý nakoniec povie – ÁNO. Totiž maľba môže aj cez všetky irónie a historicizmus byť silnou, a môže presiahnuť svoje médium cez jej médium.

Mám dva obľúbené úryvky z Nietzscheho, ktoré krásne vyjadrujú tento dualistický konflikt medzi Áno a Nie - medzi skepticizmom a racionalitou, analýzou a konceptom, ako aj medzi tým neuveriteľne silným senzuálnym momentom. Veď posúďte sami intelektuálnu dichotómiu dvoch elementov: apolónskeho a dionýzskeho.

„Ten, kto sa priblíži k Olympanom s odlišným vierovyznaním vo svojom srdci, hľadajúc morálnu silu, svätosť, duchovno, milujúcu láskavosť, bude v súčasnosti nútený odvrátiť sa od nich v zlej nálade a so sklamaním. Nič v týchto božstvách nám nepripomína askézu, vysoký intelekt, alebo hodnotu; iba sme konfrontovaní bujnou, triumfálnou existenciou, ktorá je božstvu ľahostajná, či je dobrá alebo zlá.“

„Démon zostal mrzutý a nekomunikatívny, až pod tlakom kráľa sa zlomil a s prenikavým smiechom povedal: "pozemský červík, zrodený náhodou a drinou, prečo ma nútiš povedať ti, čo by bolo pre teba tvojím najväčším požehnaním, keď by si to nemal počuť? To, čo by bolo pre teba najlepšie, je pre teba neuchopiteľné a mimo tvojho dosahu: nenarodiť sa, nebyť, byť ničím. Ale to druhé najlepšie je zomrieť čo najskôr.“

Friedrich Nietzsche, The Birth of Tragedy (1872)

MIROSLAV POMICHAL

Na titulnej fotografii:

Miroslav Pomichal: detail Falling Figure or Thousand, Suns, olej na plátne, 160x200 cm, 2015.

Miroslav Pomichal: KAUKAZSKÉ MAĽOVANKY

miesto: Flatgallery, Baštová 1, Bratislava, SR

trvanie: 5.5. 2016 – 30.6. 2016

kurátor: Andrej Jaroš

www.facebook.com/flatgallery

Galéria

Počet zobrazení: 976x