Juraja Migaša, diplomata, priateľa a nezištného človeka, Slováci v Maďarsku zvečnili v Mlynkoch spomienkou a uctili výstupom na Pilíš

Pamätnú tabuľu bývalému veľvyslancovi v Maďarsku Jurajovi Migašovi odhalili v nedeľu 8. mája 2016 na priečelí Strediska pilíšskych Slovákov - Slovenského domu v severomaďarskej obci Mlynky (Pilisszentkereszt). Slovenská samospráva v Mlynkoch súčasne usporiadala aj tradičnú pešiu túru Pilíšanov - VIII. spoločný výstup na vrchol Pilíša, ktorý odteraz ponesie názov Memoriál Juraja Migaša. Na podujatí sa zúčastnil aj Ján Varšo, predseda úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý spoločensko-pripomienkovú a kultúrno-turistickú akciu Slovákov v Maďarsku, priťahujúcej každým rokom čoraz viac priaznivcov a priateľov zo Slovenska, finančne podporil.

Juraj Migaš zomrel 29. augusta 2015 vo veku 58 rokov. V diplomacii pracoval viac ako 30 rokov, naposledy pôsobil ako veľvyslanec v slovinskej Ľubľane. Organizátori v Mlynkoch sa rozhodli usporadúvať túru každoročne na pamiatku jej hlavného iniciátora, oduševneného predstaviteľa Slovenska, večného optimistu a veľkého priateľa Pilíšanov - diplomata, veľvyslanca Juraja Migaša (1957-2015). „Juraj Migaš veľmi často chodil do Mlynkov. Bol nielen diplomatom, nielen našim veľvyslancom, ale bol našim kamarátom. Chodieval k nám nielen oficiálne, ale sem spontánne prichádzal s nami si podiskutovať, zabávať sa. S nami tancoval, spieval, ale ako som hovorila, keď bolo potrebné, tak spolu s nami aj bojoval. Veľmi veľa môžeme práve jemu ďakovať, že tento slovenský dom stojí, veľmi veľa nám pomáhal a bojoval za naše práva,” povedala vo svojom príhovore okrem ďalších myšlienok a láskavých epitet pripomínajúcich a zvýrazňujúcich čaro osobnosti, ľudskosti a priateľskosti Juraja Migaša, Marta Demjénová, predsedníčka samosprávy Slovákov v Mlynkoch.

Okrem M. Demjénovej na slávnosti odhalenia pamätnej tabule vystúpili so svojimi prívetmi vyzdvihujúcimi osobnosť Juraja Migaša, jeho významnú diplomatickú dráhu, nevšedný vzťah a empatický príklon k Slovákom v Maďarsku vo všetkých končinách krajiny vrátane najmenších obcí s hŕstkou slovenskej národnostnej menšiny, najmä však prínos do porozumenia dvoch susedských národov - Slovákov a Maďarov, aj Alžbeta Hollerová Račková, predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, Ján Varšo, predseda ÚSŽZ a Milan Kurucz, ekonomický diplomat zo Zastupiteľského úradu SR v Budapešti v mene JE Rastislava Káčera, veľvyslanca SR v Maďarsku.

Na podujatí, ktorého cieľom je aj prehlbovanie priateľstva medzi jej účastníkmi a zároveň i medzi Maďarmi a Slovákmi, okrem desiatok hostí zo Slovenska, bývalých i súčasných diplomatov, bývalých spolužiakov a priateľov Juraja Migaša, ako aj najbližších príbuzných a priateľov z Jurajovej rodnej obce Pušovce neďaleko Prešova, boli prítomní a so spomienkovými i ďakovnými príhovormi sa emotívne a citlivo pred Strediskom pilíšskych Slovákov vyznali aj manželka zosnulého bývalého veľvyslanca SR v Maďarsku Lena Migašová a Jurajov bratranec - niekdajší predseda SDĽ a bývalý predseda Národnej rady SR Jozef Migaš, v súčasnosti veľvyslanec SR v Bielorusku.

Po slávnosti sa okolo 300 účastníkov Memoriálu Juraja Migaša v skupinkách pobralo na 4-km dlhý turistický pochod - výstup na Pilíš, majestátne sa vypínajúci nad obcou Mlynky, významným spoločensko-kultúrnym centrom slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku neďaleko Budapešti. Odmenou za ich úsilie, športový výkon i ochotu aj takýmto nevšedným spôsobom deklarovať vzťah k slovenskosti, úctu uchovávanú v spomienke na skvelého človeka a priateľa Juraja Migaša, ako aj k sebe samým - prejaviac tak pokoru k prírode a harmóniu duše medzi zemou a nebom, im bol nádherný pohľad z turistického chodníčka cestou na vrchol, vizuálne sekvencie z rozhľadne, najmä však nové kontakty, možno budúce priateľstvá, odvíjavšie sa v debatách, piknikových chutiach na jazyku a v spontánnom speve, tanci a zábave.

Predkovia pilíšskych Slovákov žili dlhé stáročia v osadách pod vrchom Pilíš, ktorý sa pôvodne nazýval Pleš a ktorý je najvýraznejším symbolom tam žijúcich Slovákov. Určujúcim prvkom ich živobytia bolo drevo, ktoré nachádzali v pilíšskych horách. Namáhavú prácu neraz na krátky čas prerušili práve na vrchole Pilíša. Obedňajšie chvíle oddychu pri spoločnom ohni využili nielen na opekanie slaniny, ale aj na kus reči, na upevňovanie priateľstva.