Jána Chlebnického poctili vyznamenaním Za menšiny

V rámci ústredných osláv Dňa menšín v utorok 18. decembra 2012 v budove Parlamentu v Budapešti šéf Ministerstva ľudských zdrojov Zoltán Balog odovzdal jedenástim laureátom tohoročné vyznamenanie Za menšiny. Prestížnu štátnu cenu získal o. i. aj bývalý riaditeľ slovenskej školy v Békešskej Čabe a niekdajší vedecký tajomník VÚSM Ján Chlebnický.

Vládne vyznamenanie Za menšiny sa teda zaslúžene dostalo i Jánovi Chlebnickému, ktorý ako riaditeľ slovenskej školy v Békešskej Čabe a vedecký tajomník Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM) dlhé roky oddane pracoval v oblasti slovenského národnostného školstva, vedy a kultúry. Návrh k jeho udeleniu podalo Valné zhromaždenie Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku a Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku.

Ján Chlebnický sa narodil 14. júna 1937 v Slovenskom Komlóši. Štúdiá absolvoval vo svojom rodisku, v slovenskej základnej škole, na Slovenskom gymnáziu v Békešskej Čabe a na Vysokej škole pedagogickej v Segedíne (odbor slovenčina-maďarčina). Svoju pedagogickú dráhu začal v Slovenskej základnej škole v Sarvaši, zakrátko ho premiestnili do sídla Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku, kde pôsobil ako osvetový pracovník. Po troch rokoch sa však vrátil do svojej bývalej alma mater ako stredoškolský profesor. Diplom stredoškolského učiteľa slovenského jazyka a literatúry získal na Univerzite ELTE v Budapešti. Popri vyučovaní bol aj župným inšpektorom slovenského jazyka. Neskôr sa stal riaditeľom slovenskej základnej a strednej školy, potom i študentského domova. Ján Chlebnický stál na čele čabianskej slovenskej školy poldruha desaťročia.

Od roku 1991 bol Ján Chlebnický vedeckým tajomníkom Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku. V tejto funkcii vykonával najrozličnejšie práce, do roku 1996 sám, bez administratívnej pomoci. Ján Chlebnický bol i v novej etape činnosti ústavu od roku 2001 jeho markantnou osobnosťou. Organizoval národopisné tábory, vedecké sympóziá a podieľal sa na príprave publikácií ústavu, ako napr. Atlasu ľudovej kultúry v Maďarsku a na realizovaní výskumov, zodpovedný bol aj za pedagogickú činnosť ústavu.

Za najvýznamnejší výsledok na tomto poli možno považovať ním „vysnívaný“ projekt regionálno-historických čítaniek: Čabiansku (1996), Komlóšsku (2000) a Sarvašskú čítanku (2002). Tieto publikácie sú veľmi osožnými a populárnymi učebnými pomôckami základných a stredných škôl. S touto činnosťou úzko súvisí aj znovuvydanie knihy Michala Žilinského Dejepis mestečka Sarvaš v prepise do dnešnej slovenčiny Miroslavom Kmeťom. Ján Chlebnický už ako dôchodca i naďalej spracúva slovenské priezviská, publikuje a prednáša.
 
Anna Divičanová: V Jankovi Chlebnickom som sa nesklamala

Janko, dúfala som, že nás aj naďalej budeš posilňovať - tak patriarchálne a potichu - ako to ty robíš. Od začiatku pracujeme spolu v tomto ústave a hádam môžeme byť aj hrdí na to, že ide o prvú autonómnu národnostnú inštitúciu, ktorá vznikla - vďaka porozumeniu a odvahe Zväzu Slovákov v Maďarsku - tri roky pred prijatím národnostného zákona. Konkurz, ktorý bol vtedy vypísaný pre budúcich pracovníkov ústavu, znamenal pre mňa prekvapenie, ale aj radosť, lebo som sa stretla s tvojim menom.

Prekvapilo ma, že uznávaný a obľúbený pedagóg, dlhé roky riaditeľ slovenskej školy a gymnázia, opúšťa svoje miesto a vydáva sa na cestu do neznáma. Ale mala som aj veľkú radosť - veď k nám prichádzal človek, ktorý ako riaditeľ školy mal skúsenosti v usmerňovaní a organizovaní práce, ale najmä v hospodárení. Spočiatku sme si museli všetko vybojovať, získavať prostriedky z rôznych nadácií. V Jankovi Chlebnickom som sa nesklamala, jeho skúsenosti z riadenia školy nám veľakrát pomohli zotrvať.

Janko bol dlhé roky jediným „stabilným” pracovníkom ústavu na plný úväzok, vedeckým tajomníkom a každodenným „pánom” v jednej miestnosti, životnom priestore ústavu. Štátus vedeckého tajomníka nebol len formálnym titulom. Zahrnoval organizovanie každodennej práce i vedeckých sympózií, národopisných táborov, hospodárenia s každým forintov. Bol organizátorom budovania vzťahov medzi našim ústavom a vedeckými ústavmi a vysokoškolskými katedrami doma i na Slovensku. Túto jeho činnosť ocenili zvolením za čestného člena Slovenskej národopisnej spoločnosti SAV. Myšlienka dvojjazyčných čítaniek o histórii a kultúre Slovákov v jednotlivých osadách a regiónoch tiež pochádza od Jána Chlebnického.

Ján Chlebnický urobil veľa pre to, aby slovenský výskumný ústav bol uznávanou inštitúciou v Békešskej Čabe a v Békešskej župe, čo sa prejavilo aj v istej finančnej podpore miestnych a župných ustanovizní. Ján Chlebnický sa medzi prvými usiloval od počiatku vybudovať vzťahy medzi ústavom a slovenskými samosprávami, aktivizovať pre nás neznáme zdroje, vzbudiť záujem miestnych občanov o vlastnú kultúru, jazyk a výchovu.


Anna Divičanová
(Z prejavu na zasadaní Vedeckej rady VÚSM v roku 2006)


www.oslovma.hu