Ján Varšo podnecoval krajanov v Srbsku a Maďarsku k vzájomnej spolupráci a zvýšeniu pocitu spolupatričnosti

Aktuálnej problematike života a aktivít slovenských národnostných menšín v Srbsku a Maďarsku bola tematicky a programovo zameraná pracovná návšteva Jána Varša, predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Od utorka 6. decembra do piatku 9. decembra 2016 predseda ÚSŽZ postupne navštívil Nový Sad, Báčsky Petrovec, Kovačicu, Belehrad a Budapešť, kde uskutočnil rad stretnutí s krajanmi a rokovaní s predstaviteľmi vrcholných reprezentatívnych inštitúcií a organizácií Slovákov v Srbsku a Maďarsku.

V utorok 6. decembra zavítal Ján Varšo do Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade, kde sa stretol s Annou Chrťanovou Leskovac, od roku 2016 novou riaditeľkou kultúrnej ustanovizne, ktorá vykonáva aktivity na poli výskumu a šírenia slovenského kultúrneho dedičstva vo Vojvodine. Počas návštevy ho riaditeľka ÚKVS informovala o aktuálnej činnosti ústavu, ako aj o témach súvisiacich s materializáciou výskumu života Slovákov na Dolnej zemi v kontexte vydavateľských aktivít ÚKVS. A. Chrťanová Leskovac oboznámila J. Varša aj o problematike stavu zabezpečenia chodu a činnosti ÚKVS v nadväznosti na novú nájomnú zmluvu a zvýšenie finančných požiadaviek zo strany vlastníka budovy, v ktorej ÚKVS v Novom Sade sídli.

V stredu 7. decembra sa Ján Varšo stretol s vedením a redakčným kolektívom týždenníka Slovákov v Srbsku Hlas ľudu, aby sa oboznámil s aktuálnymi „horúcimi“ témami, ktorými žije nielen obľúbený a závažné spoločenské témy života slovenskej menšiny nastoľujúci časopis, ale aj veľká časť Slovákov v Srbsku. O vydavateľských zámeroch, ako aj o materiálno-finančnom zabezpečení činnosti týždenníka, ktorý je kľúčovým slovenským tlačeným médiom v prostredí vojvodinských Slovákov, ho informovali Samuel Žiak, riaditeľ Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu a Vladimíra Dorčová-Valtnerová, šéfredaktorka rovnomenného periodika.

Stredajší program predsedu ÚSŽZ pokračoval pracovným rokovaním na pôde Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. V prítomnosti jej predsedníčky Anny Tomanovej Makanovej a predsedu Výboru pre vzdelávanie NRSNM Jána Brnu a ďalších predstaviteľov NRSNM diskutoval o aktuálnom stave a problémoch slovenského národnostného školstva v Srbsku. Aj v rámci tejto témy navštívil Ján Varšo popoludní v Novom Sade materskú školu, v ktorej sa deti učia od septembra 2016 rečovej obratnosti aj v slovenskom jazyku. Počas slávnostného aktu spojenej s milou udalosťou obdarúvania detí v čase sv. Mikuláša v prítomnosti predsedu ÚSŽZ a vrcholných predstaviteľov slovenskej menšiny v Srbsku slovenskú triedu materskej školy, v ktorej sa do ďalšieho života pripravuje a vo výchove, vyučovacom procese a hrách cibrí svoje vedomosti a vzťah k slovenskému jazyku 19 detí vo veku 3 až 6 rokov, triedu slávnostne otvorili a po programe detí (veselo bolo najmä pri riekankách a pesničkách Pec nám spadla, Oli-Oli Janko...) a príhovoroch hostí a vedenia na jej dverách upevnili tabuľu s označením slovenskej triedy znamenajúcej nový rozmer, obsah i nádej ukotvenia slovenského jazyka v predškolských zariadeniach v prostrediach slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Na zriadení slovenskej triedy materskej škôlky v Novom Sade, konkrétne na jej materiálovom vybavení vrátane nevyhnutného interiérového zariadenia, ako aj na obstaraní edukačných pomôcok pre deti, sa finančne podieľal v rámci svojho dotačného fondu aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

V rovnaký deň sa Ján Varšo v Dome Matice slovenskej v Srbsku Ľ. Mišíka v Báčskom Petrovci stretol s predsedníčkou MSS Katarínou Melegovou-Melichovou a členmi Správnej rady MSS. V diskusii sa venovali aktuálnym problémom a výzvam v matičnej práci, ako aj súčinnosti MSS s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Na stretnutí boli v hojnom počte zastúpení aj predstavitelia školských ustanovizní zo slovenských prostredí Vojvodiny, na ktorých sa vyučovanie uskutočňuje aj v slovenskom jazyku. Pri tejto príležitosti im Katarína Melegová-Melichová odovzdala krásne slovenské knihy, ktoré Matica slovenská v Srbsku zadovážila vďaka finančnej podpore ÚSŽZ.

V programe stretnutia na pôde Matice slovenskej v Srbsku bol značný priestor venovaný diskusii o živote, súčasných problémoch a perspektívach slovenskej menšiny v Srbsku v rámci utužovania slovenskosti v nadväznosti na možnosti podpory jej zachovania a rozvíjania zo strany ich materskej krajiny – Slovenskej republiky. V tomto kontexte ich Ján Varšo informoval o aktuálnej situácii, krokoch a zákonných možnostiach, ktorými Slovensko prostredníctvom činnosti ÚSŽZ (agenda osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí a podpory projektov v rámci dotačnej politiky ÚSŽZ) venuje starostlivosť, morálnu i finančnú podporu nielen Slovákom v Srbsku, ale aj desiatkam ďalších slovenských komunít v Európe a zámorí. V praktickom prepojení tejto problematiky a jej zhodnocovania na prospech krajanov v súčinnosti s aktivitami Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ako aj ďalších štátnych orgánov, jednotlivých vládnych rezortov a inštitúcií ich Ján Varšo oboznámil s realizáciou štátnej politiky SR vo vzťahu ku krajanom tak, ako sú tieto programovo a obsahovo ukotvené v novej Koncepcii politiky SR vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na roky 2016-2020, v záveroch októbrovej Stálej konferencie 2016 v Bratislave, ako aj v zámeroch a cieľoch činnosti novo zriadenej Rady vlády SR pre krajanské otázky, v ktorej čele je šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák. V rámci stretnutia na pôde MSS v Báčskom Petrovci odovzdal J. Varšo Medailu ÚSŽZ významnému predstaviteľovi vojvodinských Slovákov v Srbsku profesorovi Jánovi Kišgecimu, ktorú mu predseda ÚSŽZ udelil pri príležitosti 10. výročia vzniku ÚSŽZ v októbri 2016 počas Stálej konferencie v Bratislave.

Program pracovnej návštevy v Báčskom Petrovci vyvrcholil vo večerných hodinách návštevou Jána Varša v sprievode predsedníčky MSS Kataríny Melegovej-Melichovej na pôde Obce (okresu) Báčsky Petrovec. Jej predseda Srdan Simić v prítomnosti svojho podpredsedu Jána Brnu a ďalších čelných predstaviteľov Obce z radov Slovákov informoval predsedu ÚSŽZ o politicko-spoločenskej situácii a jej vývoji po ostatných voľbách do zastupiteľského orgánu v okrese. Obaja následne v rozhovore potvrdzujúcom záujem srbskej i slovenskej strany nadviazať na predchádzajúce priaznivé a korektné vzťahy v prospech kvality života Slovákov v Srbsku na komunálnej úrovni, ktorá z hľadiska potrieb a podmienok slovenskej menšiny na jej ochranu a podporu, ako aj ďalšie pretrvanie je fundamentálnou až určujúcou, pripomenuli dôležitosť konštruktívnych a obojstranne prospešných vzťahov, vzájomnej komunikácie a ekonomického a kultúrno-duchovného dialógu medzi väčšinovým národom Srbov a slovenskou národnostnou menšinou v srbskej Vojvodine. Ján Varšo v závere plodného rokovania, ktoré sa dotklo viacerých oblastí života Slovákov v Obci Báčsky Petrovec pozval jeho predsedu Srdana Simića na návštevu ÚSŽZ v Bratislave počas jeho najbližších pracovných ciest na Slovensko.

Z Báčskeho Petrovca sa vo štvrtok 8. decembra presunul Ján Varšo do Kovačice, kde sa predpoludním v Dome Martina Jonáša stretol na pracovnom rokovaní s Máriou Raspírovou, riaditeľkou Galérie insitného umenia Kovačica. Témou ich rozhovoru boli poznatky a skúsenosti s doterajšou spoluprácou Obce Kovačica, ktorej zhromaždenie je od roku 2008 zriaďovateľom tejto kultúrnej ustanovizne. M. Raspírová informovala predsedu ÚSŽZ o. i. aj o nedoriešenom zmluvnom záväzku vyplývajúcom z dohody medzi srbskou a slovenskou stranou o prevádzkovaní zrekonštruovaného Domu Martina Jonáša, ktorý bol slávnostne ako trvalá expozícia umelcových diel a jeho životného príbehu slávnostne odovzdaný do užívania v máji 2013. Keďže personálne doteraz nebol chod galérie – Domu Martina Jonáša – zabezpečený, expozícia neslúži kultúrnej verejnosti a návštevníkom Kovačice v rámci rozvoja jej turizmu tak, ako celý projekt predpokladal. Ján Varšo v sprievode riaditeľky GIU Kovačica a prítomnosti bývalého predsedu Obce Kovačica Miroslava Krišana si následne so záujmom prehliadol stálu expozíciu Domu Martina Jonáša.

Vo štvrtok 8. decembra sa Ján Varšo zúčastnil popoludní na pozvanie JE pani Dagmar Repčekovej, veľvyslankyne SR v Srbsku, na stretnutí – recepcii, ktorú v závere roka organizovala pani veľvyslankyňa v priestoroch Zastupiteľského úradu SR v Belehrade pre predstaviteľov reprezentatívnych spoločensko-politických organizácií, kultúrnych ustanovizní a inštitúcií, zástupcov vzdelávacích inštitúcií a škôl, ako aj inštitúcií duchovného života Slovákov v Srbsku. V atmosfére priazne sa tu na slovenskej pôde zišlo viac ako 200 našich krajanov žijúcich v rôznych prostrediach v Srbsku vrátane viacerých významných osobností kultúry, umenia, literatúry, vedy, výskumu a školstva z radov slovenskej menšiny vo Vojvodine. Aj v blížiacimi sa Vianocami a vítaním nového roka 2017 motivovanom príhovore JE Dagmar Repčeková poďakovala Slovákom v Srbsku sa celoročnú spoluprácu, aktivitu a súčinnosť nielen pri prezentácii Slovenska v Srbsku, ale aj v komunikácii s vrcholnými krajanskými organizáciami, inštitúciami a vzdelávacími zariadeniami Slovákov vo Vojvodine pri presadzovaní do reálneho života všetkých pozitívnych a účelných segmentov, projektov a myšlienok našich krajanov na prospech ďalšieho rozvíjania srbsko-slovenských vzťahov aj skrze mimoriadne činorodý prístup viac ako 50-tisícovej slovenskej menšiny v Srbskej republike. V príhovore k zhromaždeným krajanom o. i. pripomenula veľvyslankyňa SR v Srbsku aj to, že rok 2016 bol rokom slovenského predsedníctva v Rade EÚ, počas ktorého Srbsko otvorilo dve prístupové kapitoly, a v polovici decembra má ambíciu otvoriť ďalšie. Reformy, ktoré vláda zavádza do praxe sa vo významnej miere dotýkajú a budú týkať aj života slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. „Nie sme slepí a hluchí k problémom, s ktorými sa vo vašich komunitách boríte dennodenne a ubezpečujem vás, že o nich otvorene hovoríme s predstaviteľmi srbského štátu – či už na lokálnej, regionálnej alebo celoštátnej úrovni – pri každej príležitosti," povedala D. Repčeková, pričom poukázala na fakt, že osobitne v období, v ktorom sa pripravuje nový zákon o Národnostných radách, a celý rad noviel zákonov, vyplývajúcich z prístupovej kapitoly 23, ktoré budú mať dopad na život príslušníkov národnostných menšín v Srbsku, je žiaduce dať stranou vzájomné rozpory a zachovať súdržnosť. „Vo výroku Spoločne stojíme, rozdelení padáme je ukrytá veľká pravda, teraz je dôležité spoločne ťahať za jeden povraz," povedala veľvyslankyňa. Súčasťou stretnutia s krajanmi bolo aj otvorenie výstavy vo foyer ambasády k nedožitým 95. narodeninám Alexandra Dubčeka. Výstava zachytáva vybrané „ľudské" momentky zo života tejto osobnosti Pražskej jari a neskoršieho predsedu Federálneho zhromaždenia ČSFR, ktorých autorom je Vlado Benko, dlhoročný fotograf Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR).

Pracovná návšteva Jána Varša v prostrediach slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku a Maďarsku vyvrcholila v piatok 9. decembra v Budapešti, kde predseda ÚSŽZ zavítal na pôdu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. V prítomnosti jej predsedníčky Alžbety Hollerovej Račkovej, vedúceho úradu Zoltána Szaba, riaditeľky Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Kataríny Királyiovej, riaditeľky Slovenského divadla Vertigo Daniely Onódiovej, ako aj školských referentiek CSSM Márie Kengyelovej Matejdeszovej a Eriky Lázárovej rokoval o riešení aktuálnych spoločensko-politických, vzdelávacích a kultúrno-duchovných problémov a nastolených tém v živote Slovákov v Maďarsku. Predsedníčka CSSM informovala J. Varša o nedávnej oficiálnej návšteve prezidenta SR Andreja Kisku v Maďarsku, kde sa v Budapešti na pôde Slovenskej školy na stretnutí s krajanmi zaujímal o. i. aj o koncepčné plány CSSM na poli vzdelávania Slovákov v Maďarsku, ako aj o projekty zveľaďovania slovenskosti, národného povedomia a kultúrnej identity slovenskej menšiny v Maďarsku.

V tomto kontexte A. Hollerová Račková prezentovala zámer CSSM vytvoriť rámec spoločnej iniciatívy oboch štátov – Maďarska i Slovenska na združenie finančných a materiálnych prostriedkov pre zakúpenie budovy pre Dom slovenskej kultúry v Budapešti. Jeho potenciálna činnosť, aktivity viacerých slovenských organizácií a inštitúcií, ktoré by dôstojne prichýlil, ako aj politicko-spoločenský a kultúrno-duchovný význam slovenskej menšiny v spolunažívaní s väčšinovým maďarským národom by znamenali kvalitatívny posun nielen v upevňovaní dobrých susedských vzťahov dvoch štátov, ale by významne podporili národné povedomie, sebavedomie i dimenziu všestrannejšej a viditeľnejšej pôsobnosti a prítomnosti Slovákov tak v Budapešti, ako aj v celom Maďarsku.

Ďalšie témy, ktoré na pôde CSSM v Budapešti Ján Varšo prerokoval, sa dotýkali súčinnosti organizácií a inštitúcií Slovákov v Maďarsku v kontexte spolupráce a podpory ÚSŽZ v oblastiach posilnenia jazykovej výbavy slovenských detí v tých školách Maďarska, v ktorých sa vyučuje slovenčina, ďalšej realizácie letných táborov v gescii ÚSŽZ na Slovensku, Školy v prírode pre slovenské deti zo škôl z celého Maďarska v Hronci, ktorá má vďaka medzištátnej zmluve a každoročnej finančnej podpore prostredníctvom Verejnoprospešnej nadácie Zväzu Slovákov v Maďarsku (organizátor) za sebou už úspešných desať ročníkov. Na stretnutí sa hovorilo aj o možnostiach posilňovania výučby slovenského jazyka v školách v zriaďovateľskej gescii CSSM formou vysielania väčšieho počtu hosťujúcich učiteľov zo Slovenska, nových formách zvýšenia kvality osvetových pracovníkov v oblasti kultúry, dôležitosti výskumu a aplikácie aj prostredníctvom vydavateľských činností v gescii Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku so sídlom v Békešskej Čabe. Neobišla sa ani téma dôslednejšieho „vymedzenia hierarchie podujatí“ Slovákov v Maďarsku s tým, že by sa mala akcentovať podpora na projekty s celoštátnym, a teda aj záujmom i spoločenskému významu z pohľadu slovenskej menšiny najviac preferovaným i navštevovaným každoročným udalostiam (Deň Slovákov v Maďarsku – zakaždým v inom dejisku, Celoštátne folklórne slávnosti Slovákov v Maďarsku obci Banka v Novohrade...), ako aj ďalšie, z pohľadu dôležitosti nastavenia stratégie práce CSSM a jej inštitúcií v najbližšom období vrátane roku 2017, kľúčové oblasti národnostného života Slovákov v Maďarsku.

Na pozvanie riaditeľky Júlie Marlokovej Szabóovej v sprievode predsedníčky CSSM navštívil Ján Varšo v piatok predpoludním aj Materskú školu, základnú školu, gymnázium a kolégium s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti. Po obhliadke priestorov školy, oboznámení sa s jej pestrou, dnes už viac ako 65-ročnou históriou, podmienkami výučby a starostlivosti o žiakov už od ich predškolského veku, aktuálnymi možnosťami posilnenia kvality výučby, ako aj problematikou hosťujúcich pedagógov zo Slovenska, J. Varšo neformálne diskutoval s vedením školy, žiakmi základnej školy či budúcimi maturantmi gymnázia. Riaditeľka školy J. Marloková Szabóvá počas návštevy J. Varša prízvukovala, že škola je jedinečná nielen tým, že z nej vyšla podstatná časť slovenskej inteligencie v Maďarsku (literáti, novinári, veci, pedagógovia..., pričom mnohí z nich následne po maturite vyštudovali na vysokých školách na Slovensku), ale aj tým, že ako jediná z piatich škôl v gescii Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku praktizuje jednojazyčnosť, teda uplatňuje v učebnom programe vzdelávanie v slovenskom jazyku s výnimkou predmetov maďarský jazyk, dejepis a zemepis. Podrobne sa o Materskej škole, základnej škole, gymnáziu a kolégiu s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti dočítate v reportáži Učiteľských novín zo septembra 2013 na stranách 12-13:

V srdci Budapešti je škola, v ktorej sa učí, zhovára a spieva po slovensky

V rámci návštevy Slovenskej školy v Budapešti počas uvítacieho kultúrneho programu pripraveného žiakmi školy, v rámci ktorého Jána Varšo zapálil aj jednu z adventných sviec, odovzdal J. Varšo aj Medailu ÚSŽZ poprednému predstaviteľovi Slovákov v Maďarsku Jánovi Fuzikovi, ktorú mu predseda ÚSŽZ udelil pri príležitosti 10. výročia vzniku ÚSŽZ v októbri 2016 počas Stálej konferencie v Bratislave.

Na titulnej fotografii:

Z atmosféry symbolického slávnostného otvorenia slovenskej triedy materskej školy v Novom Sade, v ktorej sľubne ohýba slovenský jazyk 19 detí vo veku od troch do šesť rokov.