Ján Varšo poctil pamiatku slovenských vojakov na pripomienke storočnice Kragujevskej vzbury

V júnových dňoch si v roku storočnice ukončenia hrôz 1. svetovej vojny v Európe pripomíname jej mementá aj pripomienkovými návratmi na mnohé memoriálové miesta. Pre Slovákov sa výnimočným v tomto kontexte stalo Stanovljanske pole v blízkosti srbského Kragujevca, kde 8. júna 1918 popravčia čata zastrelila 44 slovenských vojakov, príslušníkov náhradného práporu 71. pešieho trenčianskeho pluku. Udalosti predchádzala vzbura týchto vojakov, ktorí sa 3. júna vzpriečili svojmu veleniu, išlo o jeden z najhlasnejších protestov vojakov 1. svetovej vojny priamo na fronte. V piatok 8. júna 2018 na počesť pamiatky slovenských vojakov sa na Stanovljanskom poli uskutočnil pietny akt v prítomnosti štátnych delegácií Slovenskej republiky a Srbskej republiky vrátane predstaviteľov ministerstiev obrany oboch štátov, predstaviteľov Zastupiteľského úradu SR v Belehrade v čele s JE Dagmar Repčekovou, veľvyslankyňou SR v Srbsku, primátorov miest Kragujavec a Trenčín Miroslavom Petrašinovićom a Richardom Rybníčkom, predstaviteľov Matice slovenskej v Srbsku, slovenských krajanských  spolkov, vojnových veteránov oboch krajín a ďalších hostí. Spomienkový veniec k pamätníku 44 popravených slovenských vojakov položil aj Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Kragujevská vzbura z júna 1918 je vnímaná ako najväčšia medzi tými, ktoré vypukli v rakúsko-uhorskej armáde a jej podnecovateľmi boli práve nespokojní slovenskí vojaci. Podnetov na nespokojnosť bolo veľa. Velitelia, zväčša Nemci a Maďari, nezaobchádzali s mužstvom šetrne. Navrátilcov z Ruska popudzovalo, keď ich šikanovali dôstojníci, ktorí vôbec neboli na fronte. Mali za sebou mnohé mesiace strádania a namiesto vyslania na štvortýždňovú dovolenku ich posielali opäť do frontových línií v Taliansku, o ktorom sa dozvedali ešte väčšie hrôzy aké zažili na východnom fronte. Hoci armáda veľmi dbala o to, aby informácie o situácii neprenikli medzi hladujúce civilné obyvateľstvo, aj tento fakt na konci vojny v roku 1918 prispel k rozpadu rakúsko-uhorskej monarchie.

Spomienkovú udalosť z 8. júna 2018 na Stanovljanskom poli približuje reportáž JURAJA BARTOŠA, redaktora týždenníka Slovákov v Srbsku HLAS ĽUDU, na portáli týždenníka hl.rs. S láskavým dovolením autora i redakcie ju sprostredkúvame  aj pre návštevníkov webu ÚSŽZ.

X                               X                              X

Kragujevac, prvé hlavné mesto moderného Srbska, síce obchádzajú dažde, nie aj vojny a masakry. V Druhej svetovej vojne tu fašisti popravili viac než 3000 ľudí; medzi nimi aj žiakov a profesorov gymnázia, i deti. Zem kragujevská je natopená krvou. Nielen srbskou, ale aj slovenskou. Presne pred sto rokmi, 8. júna 1918 na Stanovljanskom poli bolo zastrelených 44 slovenských vojakov, príslušníkov náhradného práporu 71. pešieho čiže Trenčianskeho pluku.

Poctu obetiam vojen, popraveným srbským civilistom a slovenským vojakom v Kragujevci, v piatok 8. júna vzdali hold delegácie a príslušníci vojenských útvarov Srbska a Slovenska i vojnoví veteráni oboch krajín. Fókus bol na sprítomnení tragickej udalosti, keď sa slovenskí vojaci, príslušníci rakúsko-uhorského vojska vzbúrili proti zlému obchádzaniu. Vzbura bola potlačená a z 81 upodozrievaných slovenských vojakov 44 stanný vojenský súd odsúdil na smrť zastrelením…

Pred vchodom na slovenský cintorín, ktorému dominuje pamätník padlým vojakom, sa na Stanovljanskom poli konala pietna slávnosť. V horúcom dni oblažovala slovenská i srbská reč. Precítene si na obete vojen vo svojich prejavoch spomenuli: veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku Dagmar Repčeková, ministerka vo vláde Srbskej republiky bez kresla, poverená demografiou a populačnou politikou Slavica Đukićová Dejanovićová, primátori miest Kragujevac a Trenčín Miroslav Petrašinović a Richard Rybníček.  Osobitne dojímavý bol výklad Jaroslava Kráľa, pravnuka zastreleného vojaka Ondreja Kissu a starostu obce Krpeľany na Slovensku. Pravoslávny farár mal kázeň a modlitbu pre obete vojny a jednu časť modlitby povedal aj po slovensky.

Vence a balíčky slovenskej zeme

Vence pri pamätníku popraveným slovenským vojakom uložili aj  delegácie Ministerstva obrany a Vojska Srbska, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Národného zhromaždenia Srbska a Národnej rady Slovenskej republiky, Matice slovenskej v Srbsku, vojenskí veteráni, ako aj zástupcovia občianskych združení a jednotlivcov, ktorí si uctievajú spomienku na tragicky zahynutých vojakov.

Okrem vencov členovia Únie vojenských veteránov zo Slovenska priniesli balíky zeme z každej slovenskej dediny, z ktorej svoje mladé životy dokonali ich krajania. Nejednému účastníkovi pietnej slávnosti sa vo chvíli, keď vysýpali slovenskú prsť, kým hrala vojenská dychovka zo Slovenska, zaslzili oči. Pravoslávny farár posvätil prste – symbolickú rodnú zem padlých Slovákov. Počas celého ceremoniálu boli prečítané mená všetkých obetí niekdajšieho rakúsko-uhorského vojska.

Vzácni hostia zo Slovenska vo svojich prejavoch prízvukovali starostlivosť srbských orgánov a občanov o slovenský cintorín a pamätník. Obe strany podčiarkli bratstvo a tradične dobré vzťahy medzi Slovenskom a Srbskom.

Pri Zlomených krídlach

Delegácie a osobnosti uložili vence aj pri pamätníku zastreleným žiakom a profesorom kragujevského gymnázia (21. októbra 1941) v rámci pamiatkového komplexu Kragujevský október. Tu tiež hrala slovenská dychovka a hymny Slovenska a Srbska zaspieval dievčenský zbor gymnázia v Kragujevci.

Zmluva a Slovenský deň

V piatok predpoludním v mestskej radnici podpísali novú zmluvu o spolupráci Kragujevca a Trenčína predseda Zhromaždenia obce Kragujevac Miroslav Petrašinović a primátor Trenčína Richard Rybníček. Slova sa ujala i veľvyslankyňa SR v Srbsku Dagmar Repčeková a prítomní boli aj slovenskí veteráni.

Hneď potom, pred Národným múzeom Amidžin konak, sa začal Slovenský deň v Kragujevci. Po primeraných  príhovoroch srbskej a slovenskej strany nasledoval folklórny program ochotníkov z Báčskeho Petrovca, Boľoviec, Dobanoviec, Kovačice a Padiny. Prítomní si pozreli a kupovali obrazy kovačických a padinských maliarov. Videli artefakty padinského zberateľa Pavla Petráša výstavu fotografií Petra Dešića z Čelareva v Národnom múzeu Kragujevca, znázorňujúcu život Slovákov v Srbsku, s fókusom na ich ľudový odev. Výstava autora Rada Ladomerského zo Slovenska obsahuje fotografie a obrazy vysokej umeleckej kvality.

Piatkový deň 8. júna 2018 bol horúci. Práve taký bol aj piatok pred sto rokmi. Predsa nechýbala husia koža… Podujatie zacielené na záchranu historických udalostí sálalo emóciami. Tak zriedkavým artiklom v uponáhľanej dobe, v akej žijú potomkovia ľudí, ktorí padli prv, než mohli žiť. Kiež by si mal kto na nich spomínať… častejšie než doteraz.

JURAJ BARTOŠ, Hlas ľudu

FOTO: AUTOR

Na titulnej fotografii:

Akt kladenia vencov na Stanovljanskom poli neďaleko Kragujevaca, kde 8. júna 1918 bolo popravených 44 slovenských vojakov.

Na snímkach vo fotogalérii:

Na pietnej spomienke sa zúčastnila JE Dagmar Repčeková, veľvyslankyňa SR v Srbsku (na snímke vpravo).

Slovenskí vojenskí veteráni priniesli symbolickú prsť slovenskej zemi.

Vojenská dychovka zo Slovenska.

Delegácia Matice slovenskej v Srbsku v čele s jej predsedom Jánom  Brtkom (druhý zľava).

Pamiatke vojakov sa poklonili aj predstavitelia slovenských spolkov z Dobanoviec a Boľoviec.

Dievčenský zbor Gymnázia v Kragujevci predniesol hymny oboch štátov - Srbska a Slovenska.

Primátor Kragujevca Miroslav Petrašinović (vpravo) a primátor Trenčína Richard Rybníček pri podpise zmluvy.

ČÍTAJTE K TÉME:

https://www.tsk.sk/aktualne-spravy/tlacove-spravy/2018/v-trencianskych-kasarnach-si-aj-po-storoci-pripominaju-udalosti-kragujevackej-vzbury.html?page_id=528197

Galéria

Počet zobrazení: 866x