Slováci v Chorvátsku sa vzájomným rešpektom motivujú k jednote: Jána Varša o tom presvedčili krajania výsledkami, chorvátske národnostné a samosprávne inštitúcie uznaním a obdivom Slovákov ako integrujúcej súčasti ich domovského štátu

Problematike politicko-spoločenského, kultúrno-duchovného, najmä však spolkového života a aktivít slovenskej národnostnej menšiny v Chorvátsku v oblasti vzdelávania najmladšej generácie, ako aj úspešnému rozvíjaniu a prezentácii autentickej slovenskej folkloristiky zarodivšej sa ešte v časoch 18. a 19. storočia, keď najmä Slováci z oblastí Oravy a Kysúc v túžbe za lepším životom osídľovali územia a obce súčasnej Slavónie, bola tematicky a programovo zameraná zahraničná pracovná návšteva Jána Varša, predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Úvod päťdňového oboznamovaco- analytického pobytu (od 27. februára do 3. marca 2017) medzi krajanmi v tejto časti Európy využil v úvode cesty predseda ÚSŽZ aj na dotyky s prejavmi slovenskosti v susednom Slovinsku, kým po trojdňovom obsažnom programe v Chorvátsku - jeho hlavnom meste Záhrebe, ako aj v dvoch kľúčových regiónoch krajiny, v ktorých žije podstatná časť slovenskej národnostnej menšiny (podľa sčítania obyvateľstva v roku 2012 sa k slovenskej národnosti prihlásilo 4753 ľudí, podľa odhadu krajanov je ich až do 10-tisíc), zavítal v závere pracovnej cesty aj do Nového Mesta pod Šiatrom medzi Slovákov v Maďarsku.

V pondelok 27. februára navštívil Ján Varšo Zastupiteľský úrad SR v Ľubľane, kde po rokovaniach s JE Evou Ponomarenkovou, veľvyslankyňou SR v Slovinsku, ktorá predsedu ÚSŽZ oboznámila s niektorými prienikmi slovenskej stopy v tradične vľúdnej krajine, udržujúcej so Slovenskom najmä hospodársku kooperáciu a kultúrne styky aj v rámci spolupatričnosti v EÚ, sa na pôde ZÚ stretol s lektormi a poslucháčmi slovakistiky z Katedry slovanských jazykov Filozofickej fakulty Univerzity v Ľubľane. Katedre, ktorá vyvíja činnosť nasmerovanú na štúdium slovenčiny aj v rámci potenciálnej vzdelávaco-kultúrnej spolupráce Slovinska a Slovenska už štrnásť rokov, historicky predchádzalo niekoľko desaťročí činnosti lektorátu. O jeho podnetnej motivácii k oživovaniu moderných vzťahov Slovincov a Slovákov, duch ktorých sa vinie ešte z čias našich štúrovcov, v neformálnej debate na pôde Veľvyslanectva SR v Ľubľane s iskrou v očiach i hlase priblížil aj skrze svoj zaujímavý osobný aj pedagogický príbeh emeritný profesor Andrej Rozman. Katedru slovakistiky, ktorú po predchádzajúcom pôsobení v inštitúciách slavistiky vo Viedni a Záhrebe vedie v súčasnosti prof. Eva Tibenská, prezentoval aj doc. dr. Jozef Pallay, ktorý s 10 študentmi komunikujúcimi v slovenčine chvályhodným spôsobom, založil dokonca aj menší spevácky zbor. V Slovinsku v súčasnosti neregistruje ÚSŽZ náznaky spolkového života obdobný v štátoch tejto časti Európy, kde Slováci predstavujú národnostné menšiny, o to viac potešili individuálne aktivity a dobrá povesť Slovákov, o ktorú sa tu starajú podnikatelia, ako aj naši krajania, spojivší si svoj osud žitia v príjemnej a pokojnej krajine s rodinným zázemím. Jedným z nich je aj evanjelický farár Peter Andrejčák, rodák z východného Slovenska, ktorý predsedu ÚŠŽZ oboznámil s duchovným rozmerom krajiny s prevažujúcim rímsko-katolíckym vierovyznaním.

V utorok 28. februára prijal predsedu ÚSŽZ na pôde ZÚ Záhreb JE Juraj Priputen, veľvyslanec SR v Chorvátskej republike. V prítomnosti Vladimíra Bíleka, poslanca pre českú a slovenskú národnostnú menšinu v Parlamente Chorvátskej republiky, rokovali o postavení slovenskej národnostnej menšiny v Chorvátsku, o záväzkoch, ktoré si domovský štát našich krajanov plní vo vzťahu k 22 menšinám, ktoré v parlamente zastupuje 8 poslancov. Juraj Priputen vysoko ocenil angažovanosť našich krajanov nielen na poli rozvíjania slovenskosti v rámci pôsobenia Zväzu Slovákov a miestnych organizácií Matice slovenskej, na úrovni výučby slovenského jazyka v školách (viac ako 500 žiakov v základných školách v systéme výučby "C"), v ich tradičnom a originálnom prezentovaní slovenskej kultúry a zvykoslovia, ale aj v náležitom a korektnom komunikovaní nielen medzi nimi samými, ale aj so štátnymi orgánmi a inštitúciami Chorvátskej republiky zodpovednými za plnenie programu rozvoja národnostných menšín v krajine ako integrujúcej súčasti občianskej spoločnosti v Chorvátsku.

V nadväznosti na konštatácie Juraja Priputena Ján Varšo ocenil o. i. aj pozitívne nastavenú komunikáciu a súčinnosť Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí so Zastupiteľským úradom SR v Záhrebe v rámci riešení morálnej i materiálnej podpory našich krajanov od Zokovho Gaja, Míľoviec, cez Našice, Rijeku či Josipovec až po Soľany, Ilok či Radoš. Vladimír Bílek podrobne informoval predsedu ÚSŽZ o možnostiach, spôsoboch, ako aj finančnom nastavení podpory národnostných menšín v Chorvátsku, pričom sa pozitívne vyjadril o dôvere, ktorú Slováci v Chorvátsku požívajú vo vzťahu k väčšinovému chorvátskemu národu. Príjemným osviežením v duchu pripomienky slovensko-slovenského dialógu aj prostredníctvom Slovákov v Záhrebe bolo stretnutie Jána Varša s doyenom našich krajanov v Chorvátsku - 92-ročným Zlatkom Jevakom a Zlatkom Jevakom ml., súčasným predsedom Matice slovenskej v Záhrebe. Obaja predsedu ÚSŽZ informovali o aktivitách a oživení ducha tradície slovenských matičiarov v hlavnom meste (dnes v Záhrebe žije okolo 200 Slovákov), ktorá, žiaľ, je stále poznamenaná nostalgiou za niekdajšími spoločnými česko-slovenskými priestormi kedysi jednotnej krajanskej organizácie. Napriek tomu je okolo 80 Slovákov organizovaných v Matici odhodlaných niesť štafetu slovenskosti aj v takom duchu, ako ho opisuje etnologička Kvetoslova Kučerová, ktorej dielo Slováci v Chorvátsku s interesom z rúk pána Zlatka Jevaka st. prevzal predseda ÚSŽZ.

Tieto a mnohé ďalšie myšlienky akcentoval počas mimoriadne priateľského stretnutia s prínosnou výmenou názorov k otázkam menšinovej politiky v Chorvátsku aj Alexander Tolnauer, predseda Úradu pre národnostné menšiny v Chorvátskej republike. Jána Varša v prítomnosti Juraja Priputena oboznámil s metodikou a systémom, akými jeho úrad pristupuje v rámci komunikácie s menšinami. V priebehu rozhovoru A. Tolnauer vyzdvihol citlivý stupeň tolerancie a vzájomného vnímania Slovákov v Chorvátsku k ďalším menšinám, pričom zdôraznil vysoký prah transparentnosti, s akým predstavitelia Zväzu Slovákov v Chorvátsku a jeho inštitúcie pristupujú v rámci spolupráce s rôznymi inštitútmi, orgánmi a samosprávnymi úradmi Chorvátska pri svojej činnosti.

Utorňajší program Jána Varša vyvrcholil v meste Našice, kde sa na pôde Zväzu Slovákov v Chorvátsku v prítomnosti jeho predsedu Mirka Vavru a predstaviteľov 15 organizácií Matice slovenskej, ktoré v súčasnosti zväz združuje a organizačne aj programovo zastrešuje, ako aj zástupcov najvýznamnejších slovenských kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií i médií v Chorvátsku, uskutočnil okrúhly stôl. Jeho cieľom bolo analyzovať doterajšie skúsenosti komunikácie ÚSŽZ s organizáciami a inštitúciami Slovákov v Chorvátsku a nastaviť zásadné predpoklady jej ešte účinnejšieho premietnutia sa do skvalitňovania výsledkov najmä v oblasti školstva, utužovania slovenského národného povedomia a zachovávania kultúrnej a duchovnej identity, predovšetkým skrze rozvíjanie autentického slovenského zvykoslovia a folkloristiky.

Počas večera v jeho úvodnej časti odovzdal Ján Varšo Medailu ÚSŽZ Andrejovi Kuricovi, dlhoročnému predsedovi Zväzu Slovákov, pedagógovi a niekdajšiemu šéfredaktorovi časopisu Prameň, za jeho príkladnú činnosť na prospech zachovania slovenskosti, podpory národného povedomia a zveľaďovania kultúrnej identity Slovákov v Chorvátsku, ktorá mu bola udelená pri príležitosti 10. výročia vzniku ÚSŽZ.

V stredu 1. marca boli v pracovnom programe Jána Varša návštevy základných škôl, v ktorých sa vyučuje slovenský jazyk, pričom sa oboznámil aj s aktivitami miestnych organizácií Matice slovenskej. Postupne zavítal do škôl v Markovci Našickom a Našiciach, Matice slovenskej v Markovci Našickom a Jelisavci. Návšteva v Jelisavci potvrdila o. i. nielen sľubný rozvoj slovenského školstva v Chorvátsku (potenciálny projekt materskej školy v Jelisavci financovaný aj zo zdrojov EÚ), významný zástoj Slovákov v Chorvátsku v komunálnej sfére, ale aj činorodú aktivitu našich krajanov v realizovaní zámerov obecných a miestnych samospráv tak, aby to bolo aj v súlade s posilňovaním slovenskosti v miestach ich bydliska.

V Našiciach prijal predsedu ÚSŽZ primátor mesta Stepan Pintarić a návštevu v tomto meste, ktoré je centrom zväzového života Slovákov v Chorvátsku, zavŕšil oboznámením sa s činnosťou Ústrednej knižnice Slovákov v Chorvátskej republike. Jej vedúcej Ružici Vinčak odovzdal Ján Varšo doposiaľ sedemdielny zväzok - dielo slovenského výnimočného historika a popularizátora slovenských dejín Pavla Dvořáka Stopy dávnej minulosti.

Vo štvrtok 2. marca sa predseda ÚSŽZ oboznámil so stavom výučby slovenského jazyka v základných školách v Josipovci a Jurievci, kde mu predstavitelia miestnych organizácií Matice slovenskej priblížili aj oblasť folkloristicko-kultúrnych aktivít, ktorými sa Slováci v oboch obciach významne podieľajú na kvalite spoločenského života a dobrých vzťahov Slovákov s väčšinovým chorvátskym národom.

V rovnaký deň navštívil Ján Varšo mesto Ilok, ako aj priľahlú obec Radoš. V najvýchodnejšom cípe Chorvátska, v ktorom žije mimoriadne činorodá slovenská menšina, zavítal predseda ÚSŽZ do základných škôl, z ktorej najmä škola v Iloku má v historickom letopise významne vpísané zásluhy o zveľaďovanie slovenskej reči i ducha. V obci Radoš si obhliadol okrem priestorov jednotriednej základnej školy aj rekonštrukčné práce na historickom Slovenskom dome, ktorý tu kedysi odvíjal hrdú tradíciu ochotníckeho divadelníctva.

Prepojenosťou vzťahu pestovania slovenskosti najmladšej generácie Iločanov s aktivitami miestnej cirkvi sa predseda ÚSŽZ oboznámil počas návštevy Evanjelického a. v. slovenského cirkevného zboru v Iloku, kde mu Dušan Saják, farár evanjelickej cirkvi a. v., prezentoval o. i. doterajší priebeh rekonštrukcie kostola, ktorý je historicky významným duchovným, kultúrnym i jazykovým útočiskom tamojších Slovákov. Trojdňová pracovná návšteva Slovákov v Chorvátsku vyvrcholila diskusiou s predstaviteľmi kultúrno-spoločenského života ilockých Slovákov na pôde Matice slovenskej a Spolku Ľudovíta Štúra v Slovenskom dome.

V piatok 3. marca v závere svojej pracovnej návštevy krajanov zavítal Ján Varšo do Nového Mesta pod Šiatrom v Maďarsku. Pred dvoma rokmi tu oslávila Maďarsko-slovenská dvojjazyčná národnostná základná škola a internát už 65. výročie, pričom ide o školu, ktorá je jednou z piatich škôl s vyučovacím jazykom slovenským, ktoré šíria vzdelanosť a slovenskosť medzi najmladšou generáciou Slovákov v Maďarsku v pôsobnosti Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. O zámeroch školy, ktorej meno riaditeľka Júlia Kucziková úspešne prezentuje aj prostredníctvom medzinárodných projektov financovaných z EÚ, predseda ÚSŽZ diskutoval v atmosfére kultúrneho programu pripraveného slovenskými žiakmi školy aj v prítomnosti Dénesa Dankó, viceprimátora Nového Mesta pod Šiatrom.

O poznatkoch, inšpiráciách, ako aj prínose pracovnej cesty Jána Varša, predsedu ÚSŽZ, informovali priebežne počas jeho návštevy v Chorvátsku i Maďarsku regionálne a miestne tlačené, elektronické a internetové médiá, vrátane rozhlasového vysielania v slovenskom jazyku v rádiách Našice, Osijek, Slatina a Ilok, ako aj TV Zemplín vo vysielacom jazyku maďarskom v Novom Meste pod Šiatrom.

Na titulnej fotografii:

Predseda ÚSŽZ Ján Varšo počas rokovania na pôde ZÚ Záhreb s JE Jurajom Priputenom, veľvyslancom SR v Chorvátskej republike a Vladimírom Bílkom, poslancom pre českú a slovenskú národnostnú menšinu v Parlamente Chorvátskej republiky.

Na snímkach vo fotogalérii:

Z pracovných stretnutí a rokovaní Jána Varša, predsedu ÚSŽZ, počas jeho návštevy krajanov v Slovinsku, Chorvátsku a Maďarsku.