Ján Varšo: Letné krajanské podujatia posilňujú spolupatričnosť Slovákov žijúcich v zahraničí

Prežívame dni, týždne a mesiace zaujímavého, inšpiratívneho, pamätného a zajedno aj niekoľkonásobne "jubilujúceho" roku. Rok 2018 ich núka doslova priehrštiami, a tak aj preto mnohí sa ich snažíme, ba viacerí aj dokážeme zmysluplne, vecne, aj emotívne ľudsky uchopiť. Napokon, "osmičková osudovosť" je pre náš slovenský národ, ale aj pre našich bratov Čechov, Moravanov a Slezanov, s ktorými sme stáročia spolunažívali v niekdajších monarchiách a následne aj v zomknutí spoločného štátu, mimoriadne citlivou, poučnou a zároveň aj podnetnou témou, ktorá nám skúsenosťami aj posolstvami vytvára priestor na mnohotvárnu sebareflexiu. Prirodzene, že sa v nej zrkadlia i nachádzajú príbehy našich krajanov, ktorí sa s rôznou mierou svojho zaujatia, svojrázu, prináležitosti k slovenskosti, nadšenia, hrdosti, ale aj zatrpknutosti či sklamaní k dejinným míľnikom slovenskej histórie predsa len stále hlásia k symbolom, ktoré nás zjednocujú, motivujú, oduševňujú. Sme tomu úprimne radi. Potvrdzujú to aj myšlienky a súvislosti vyplývajúce zo stretnutí a komunikácie s našimi krajanmi tak, ako ich vo svojom pravidelnom štvrťročnom hodnotiacom príhovore prezentuje Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Pozdrav k Pamätnému dňu zahraničných Slovákov

Na začiatku leta srdečne pozdravujem všetkých krajanov a rodákov zo Slovenska pri príležitosti štátneho sviatku - cyrilometodského dátumu 5. júla, ktorý Národná rada Slovenskej republiky vyhlásila aj za Pamätný deň zahraničných Slovákov. Pri tejto príležitosti vzdávam hold všetkým Slovákom žijúcim v zahraničí, ktorí sa v rôznych vekových kategóriách aktívne či pasívne angažujú v uchovávaní, prezentovaní a rozvíjaní slovenského jazyka a našich tradícií i zvykov vo svete. Všetci, ktorí (hlavne vo voľnom čase) prenášajú slovenskosť z generácie na generáciu v oblasti vzdelávania, duchovnej a svetskej kultúry, informovanosti a médií (bez ohľadu na zemepisnú polohu pôsobnosti) si zaslúžia uznanie a rešpekt. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) bude naďalej v rámci svojej pôsobnosti a možností podporovať krajanské aktivity, ktoré budú viesť k posilňovaniu spolupatričnosti Slovákov žijúcich v jednotlivých krajinách sveta a udržiavaniu väzieb s materským Slovenskom.

Storočnica Pittsburskej dohody v jubileu 25 rokov slovenskej štátnosti

Rok 2018 je pre Slovenskú republiku a náš národ osobitý z hľadiska našej štátnosti. Pripomíname si 100 rokov od založenia Československa, v rámci ktorého sa sebaurčovacie právo slovenského národa pretavilo od 1. januára 1993 do existencie 25-ročnej demokratickej Slovenskej republiky. Tieto dve výročia predstavujú historické míľniky, ktoré na seba kontinuálne nadväzujú a zároveň tvoria spojené nádoby.

Kontúry našej štátnosti začínali nadobúdať konkrétnu podobu - v nadväznosti na národnostné úsilie a aktivity slovenských osobností v predchádzajúcich generáciách - počas I. svetovej vojny. Bokom od tohto prúdu nezostávali ani naši krajania a rodáci v zahraničí, ktorí sa aktívne zapájali do procesu formovania našej štátnosti. Vo virvare I. svetovej vojny dôležitú úlohu zohrali aj (českí a slovenskí) krajania v Spojených štátoch amerických, ktorí sem odchádzali zarábať si na chlieb každodenný na prelome XIX. a XX. storočia.

Najprv zástupcovia Českého národného združenia a Slovenskej ligy v Amerike na dvojdňovej konferencii (22.-23.10.1915) amerických Slovákov a Čechov v Clevelande prijali dohodu, v ktorej nastolili požiadavku samostatného spoločného štátu Čechov a Slovákov s federatívnym usporiadaním. V Pittsburghu zasa (31.5.1918) podpísalo 29 zástupcov Slovenskej ligy, Českého národného združenia, Zväzu českých katolíkov a prvý československý prezident Tomáš Garique Masaryk (1850-1937) Pittsburskú dohodu, ktorou schválili politický program usilujúci sa o spojenie Čechov a Slovákov v samostatnej demokratickej republike Českých krajín a Slovenska. Dohoda zakotvuje pre Slovensko vlastnú administratívu, snem i súdy a slovenčinu ako úradný jazyk v škole, v úrade a vo verejnom živote vôbec.

V Pittsburghu si 31. mája 2018 slovenská a česká komunita dôstojne pripomenuli 100 rokov od podpísania tejto dohody. Hlavnými organizátormi slávnosti boli honorárni konzuli Slovenskej republiky a Českej republiky v Pittsburghu Joseph Senko a Carol Hochman. Slovensko na oslavách zastupovali Katarína Cséfalvayová, predsedníčka Zahraničného výboru NR SR a Lukáš Parízek, štátny tajomník MZVaEZ SR, Českú republiku Miluše Horská, 1. podpredsedníčka Senátu Parlamentu ČR. V budove Senator John Heinz History Center v Pittsburghu L. Parízek vo svojom príhovore povedal, že pred sto rokmi sa v tomto meste „spojili sily a schopnosti v službe nového vznikajúceho štátu“ s tým, že Slovensko prešlo „obrovský kus cesty. Sto rokov je iba malý úsek v histórii Európy, ale je to o histórii našej štátnosti a vážime si ju. Obzvlášť sme hrdí na ostatných 25 rokov samostatnosti a hospodárskeho rastu." Treba si tieto fundamenty našej štátnosti pripomínať, aby sme si uctili jej dobových aktérov, inšpirovali súčasníkov a odovzdávali štafetu našim potomkom.

Koniec I. svetovej vojny je, žiaľ, spojený aj s nezmyselnou popravou 44 slovenských vojakov, príslušníkov náhradného práporu 71. pešieho Trenčianskeho „drotárskeho“ pluku, na Stanovljanskom poli v srbskom Kragujevci 8. júna 1918. Pri príležitosti 100. výročia tejto tragickej udalosti sa pri pamätníku popravených (posvätený 28.9.1924) konal pietny akt kladenia vencov za účasti zástupcov Slovenskej republiky vrátane ÚSŽZ, Srbskej republiky a Trenčianskeho kraja. Pri pamätníku prehovoril aj pravnuk zastreleného vojaka Ondreja Kissu a súčasný starosta obce Krpeľany Jaroslav Kráľ. Do urny pri hroboch popravených Slovákov boli uložené prste hliny z obcí, odkiaľ pochádzali popravení vojaci, ktoré zabezpečila Únia vojenských veteránov zo Žiliny a Martina.

Békešská Čaba: 300 rokov od osídlenia matky miest dolnozemských Slovákov

V tomto roku si pripomíname aj 300 rokov od prvého doloženého skupinového príchodu Slovákov do Békešskej oblasti na juhovýchode Maďarska. V roku 1718 tu slovenskí evanjelici založili terajšie mesto Békešská Čaba, ako prvú obec v maďarskej časti Dolnej zeme. Békešská Čaba si aj preto v histórii vyslúžila zaslúžený prívlastok "matka slovenských miest" v dolnozemskom priestranstve.

Slováci z regiónov Novohradu, Malohontu a Hontu s nádejou a vierou v lepší život sem prichádzali na vyľudnené územie s neobrobenou pôdou, ktoré počas osmanských vojen a okupácie spustlo. Zásluha na uchovaní slovenského jazyka (ako aj inde na Dolnej zemi) patrí predovšetkým rodinám, v ktorých sa prenášala mäkká archaická slovenčina z generácie na generáciu, ďalej evanjelická cirkev, školy a krajanské kultúrne i spoločenské združenia. Mimochodom, v Békešskej Čabe sa nachádza najväčší murovaný evanjelický chrám (tzv. Veľký kostol) v strednej Európe, ktorý postavili slovenskí evanjelici v roku 1824 s kapacitou 3600 miest na sedenie a vedľa neho stojí tzv. Malý kostol, ktorý bol postavený v roku 1745 s kapacitou zhruba 700 miest.

V dňoch 6.-8. júla 2018 sa v Békešskej Čabe uskutočňujú - v rámci Dňa Slovákov v Maďarsku - oslavy 300. výročia osídlenia tohto mesta Slovákmi s bohatým programom pod názvom “Každý, kto je Čabänom!”. V mene Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí i v mene svojom blahoželám “Čabänom” a ďalším predstaviteľom aktívnej dolnozemskej slovenskej národnostnej menšiny na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni v Maďarsku k tomuto jubilejnému výročiu, vyjadrujem poďakovanie za uchovanie, prezentáciu a rozvíjanie slovenského jazyka a duchovnej i náboženskej kultúry v tomto prostredí a želám veľa slovenských úspechov do ďalších storočí. ÚSŽZ bude tieto aktivity naďalej v rámci existujúcich možností všemožne podporovať.

Letná prezentácia Slovákov v zahraničí

Z hojne navštevovaných, obľúbených a aj z hľadiska potvrdzovania slovenskosti kľúčových letných krajanských podujatí v zahraničí v tomto roku nepochybne stojí za zmienku jubilejný 80. ročník Slovenského dňa 15. júla 2018 v kanadskom Miltone (Ontario), ktorý organizuje miestne združenie Kanadskej slovenskej ligy, ďalej XX. ročník Jánošíkovho dukáta v moravskom Rožnove pod Radhoštěm (3.-5.8.2018) v Českej republike a v Srbskej republike zasa 57. ročník Slovenských národných slávností (10.-12.8.2018) vo vojvodinskom Báčskom Petrovci. Týmto pozdravujem organizátorov, účinkujúcich a účastníkov týchto a všetkých ďalších tu nezmienených (ale v kalendári na webstránke ÚSŽZ zverejnených) letných krajanských podujatí a želám vám - okrem tradičnej slovenskej pohody a pohostinnosti - aj príjemné počasie (pokiaľ sa konajú vo voľnom priestranstve) a hlavne, aby (prostredníctvom slova, hudby, tanca a gastronómie) prispeli k posilneniu našej vzájomnej spolupatričnosti a súdržnosti. Ako hovoria naši vojvodinskí Slováci - „uživajte.“

Krajanské podujatia na Slovensku

Pestrá je ponuka letných krajanských podujatí na Slovensku. Dúfam, že Slováci a priatelia Slovenska o ne prejavia záujem a ocenia úsilie, ktoré vyvíjajú dobrovoľní aktivisti a účinkujúci, aby uchovali slovenský jazyk, tradície a zvyky aj mimo územia materského Slovenska.

V Dulovciach (okres Komárno) sa uskutočňuje (29.-30.6.18) v poradí už XXII. ročník Južnoslovenských detských a mládežníckych folklórnych slávností, na ktorom sa predstavuje aj päť krajanských súborov: z Chorvátska (Jakšić), Maďarska (Čemer), Rumunska (Nadlak) a Srbska (Kovačica a Vojlovica). Publikum sa môže nadchnúť aj umením Folklórneho súboru Detvan z Vojlovice, ktorý tak úspešne v tomto roku reprezentoval krajanský folklór v televíznej súťaži RTVS „Zem spieva II“.

V rámci Pamätného dňa zahraničných Slovákov (5.7.2018) sa zasa koná tradičné kladenie kvetov k základnému kameňu Pamätníka slovenského vysťahovalectva a zahraničných Slovákov v Sade Janka Kráľa v petržalskej časti Bratislavy (monolit z mramoru z Tardošského lomu podarovali Slováci z Maďarska). V podvečer na Hlavnom námestí v Bratislave (v rámci Kultúrneho leta a hradných slávností 2018) sa po tretí raz predstavia slovenskej verejnosti krajania v rámci Pamätného dňa zahraničných Slovákov. V programe vystúpia jednotlivci a umelecké zoskupenia Slovákov z Austrálie, Českej republiky, Francúzska, Maďarska, Poľska, Rumunska a Srbska.

Na 53. Folklórnych slávnostiach pod Poľanou v Detve sa uskutoční už 45. ročník Krajanskej nedele (8.7.2018) a 5. ročník Krajanského dvora (6.-8.7.2018). Vo folklórnom programe Krajanskej nedele, ktorý je tematicky zameraný na „Čas plný komôr“, vystúpia v detvianskom amfiteátri krajanské súbory z Českej republiky (Ostrava), Francúzska (Paríž), Chorvátska (Markovec Našický), Maďarska (Jača), Poľska (Vyšné Lapše), Rumunska (Čerpotok) a Srbska (Stará Pazova a Kovačica).

Všetkým školákom príjemné prázdniny

Jún je v našich zemepisných priestoroch tiež spojený s koncom školského roku. Žiaci a študenti dostávajú „výkaz práce“ v podobe hodnotenia ich snaženia, ktoré ich každoročne posúva smerom k dospelosti. Výchova a vzdelávanie mladej generácie patrí medzi nosné piliere každej spoločnosti, ktoré formujú budúcu tvár i obraz generácií vrátane vzťahu mládeže k materinskému jazyku, kultúre, tradíciám, národu a štátu. Blahoželám žiakom a študentom, ktorí (nielen na potešenie rodičov) postúpili do vyššieho stupňa vzdelávania, maturantom k vykonaniu skúšky dospelosti a absolventom vysokých škôl zmysluplné uplatnenie nadobudnutých vedomostí a znalostí v prospech sebarealizácie a s tým spojeného spoločenského prínosu. Želám vám nerušené prežitie letných prázdnin podľa vlastného želania a existujúcich možností, aby ste sa na jeseň zdraví vrátili medzi spolužiakov.

V tejto súvislosti treba poznamenať, že v mesiacoch júl a august na Slovensku organizujú Matica slovenská, Akadémia vzdelávania Martin a Metodické centrum UMB Banská Bystrica s podporou ÚSŽZ detské letné tábory (Terchová, Tatranská Lesná a Ždiar), na ktoré sa 250 krajanských detí (rozdelené do štyroch turnusov) z 19 krajín sveta (Anglicko, Cyprus, Česká republika, Francúzsko, Chorvátsko, Írsko, Island, Kanada, Luxembursko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Srbsko, Švajčiarsko, Taliansko, Ukrajina a USA) vždy tešia.

Pred zaslúženými prázdninami všetkých aktérov výchovno-vzdelávacieho procesu sa v Nových Zámkoch v prvej dekáde júna vyhlasujú výsledky literárnej súťaže žiakov základných a študentov stredných škôl „Prečo mám rád Slovensko, prečo mám rád slovenčinu“, ktorú podporuje aj ÚSŽZ, keďže sú do nej zapojení mladí literáti z krajanského prostredia. Človek nemôže ostať nepotešený z literárnej tvorby týchto mladých talentov, ale nebolo by spravodlivé neoceniť aj vklad mentorov a pedagógov pri usmerňovaní prác mladých autorov. Treba veriť, že svoj individuálny literárny talent budú s pribúdajúcim rozširovaním čitateľského obzoru aj naďalej naplno rozvíjať.

Pod drobnohľadom: II. štvrťrok 2018

V Josipovci Punitovskom si 14. apríla 2018 na Valnom zhromaždení Zväzu Slovákov v Chorvátsku 54 delegátov z 15 matíc slovenských volilo nové vedenie. Za predsedu Zväzu Slovákov v Chorvátsku bol opäť zvolený Mirko Vavra a za podpredsedu Zlatko Pucovski. Želám im, ako aj členom Dozorného výboru, Anđelke Štelmovej, Anđele Majdišová a Ivanovi Hanižjarovi, veľa úspechov pri výkone funkcií smerom k posilňovaniu národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov v Chorvátsku v súčinnosti s orgánmi na miestnej, regionálnej i celoštátnej úrovni.

Novobeľania zo severného Spiša v Poľsku si 15. apríla 2018 pripomenuli 72. výročie nevinných obetí ogňovcov z radov Slovákov, Židov a Poliakov po II. svetovej vojne. Členovia Spolku Slovákov v Poľsku na čele s predsedom Jozefom Čongvom a generálnym tajomníkom Ľudomírom Molitorisom položili kvety k Pomníku obetí vrátane štyroch umučených a zavraždených štyroch Slovákov z Novej Belej - Jána Kraka, Jána Ščureka, Jozefa Chalúpku a Jána Lapšanského. Pripomínanie si tragických historických udalostí tvorí súčasť procesu sebareflexie v krajine, ktorej cieľom je zamedziť tomu, aby sa v budúcnosti takéto zločinecké svojvôle na nevinných ľuďoch neopakovali.

V apríli historik Pavel Pollák prezentoval na Generálnom konzuláte v Mníchove svoju knihu „Vyznávač kráľovstva ľudského - Imrich Kružliak“, ktorej vydavateľom je Matica slovenská v Martine a na organizovaní podujatia sa podieľali aj Slovensko-nemecký kultúrny klub v Mníchove a ÚSŽZ. Toto dielo zo života dnes už 103-ročného Imricha Kružliaka, detvianskeho rodáka a výraznej osobnosti nášho exilového života po II. svetovej vojne, predstavuje dôležitý literárny vklad do našej faktografickej literatúry.

V apríli v Rakovej a Čadci Kysucké kultúrne stredisko v Čadci zorganizovalo 51. ročník národnej súťažnej prehliadky ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami pôvodnej slovenskej dramatickej tvorby, na ktorej sa zúčastňuje víťaz Festivalu divadelných inscenácií dolnozemských autorov (DIDA) zo srbskej vojvodinskej obce Pivnica. Tento rok sa na Palárikovej Rakovej pohostinne predstavilo Ochotnícke divadlo Kultúrne centrum Kysáč naštudovanou hrou „Zámka škripí“ od Vladimíra Hurbana Vladimírova. Aj to je jedno dôležitých prejavení kultúrneho reťazca, ktoré spája Slovensko s krajanmi.

Možno oceniť organizovanie spoločných spoločenských a kultúrnych podujatí medzi našimi krajanmi a Slovákmi zo Slovenska, ktoré prispievajú k budovaniu mostov medzi Slovákmi a v konečnom dôsledku aj medzi krajinami. Vždy potešia informácie o úspešnom krajanskom podujatí, ktoré sa uskutočňuje v zahraničí alebo u nás. Kolektív študentov, absolventov odboru etnológia na Univerzite tretieho veku pri UMB v Banskej Bystrici sa začiatkom júna zúčastnil na II. ročníku „Medzinárodných majstrovstiev vo varení a jedení bryndzových halušiek“ v srbskej Kovačici a oceňuje „čarovný kultúrny program“ a organizáciu podujatia. V poslednej dekáde júna sa Kovačičania a ďalšie krajanské družstvá vrátane Folklórneho súboru Sálašan z rumunského Nadlaku zúčastnili v Krompachoch na 21. ročníku „Medzinárodných majstrovstiev Slovenska vo varení a jedení bryndzových halušiek“, ktoré organizuje Humanitná spoločnosť „Humanita pre život“ Spišské Vlachy, Mesto Krompachy a Hotel Plejsy Spa & Fun Resort Krompachy Plejsy. Predseda ÚSŽZ prevzal záštitu nad týmto podujatím, keďže bryndzové halušky predstavujú kultové slovenské jedlo, ktoré má svoje zázemie aj v krajanskom svete. Najdôležitejšie je však, že tu alebo tam sa na jednom mieste stretávajú Slováci z rôznych kútov sveta a udržiavajú medzi sebou kontakty.

Medzi podobné recipročné podujatia možno zaradiť aj Dni Starej Pazovy v Bratislave, ktoré sa konali v máji pod patronátom Starého mesta Bratislavy v nadväznosti na predchádzajúce aktivity zástupcov tejto časti Bratislavy v Starej Pazove. Kultúrno-gastronomický program zástupcov tohto vojvodinského mesta v Srbskej republike, kde žije tiež početná slovenská komunita, podporil aj ÚSŽZ.

Blahoželáme jubilantom v krajanskom svete!

V kanadskom Toronte začiatkom mája oslávil 90-tiny náš krajan a rodák z Rudnian na Spiša Mikuláš Kravjanský, ktorý svojím umeleckým výtvarným dielom prispieva k šíreniu dobrého mena aj Slovenska v Kanade a vo svete.

V apríli oslávil svoje 75. narodeniny aj ďalší slovenský Kanaďan, prof. Marián (Mark) Stolárik, rodák z Turčianskeho Svätého Martina, ktorý je na Univerzite v Ottawe vedúcim Katedry/Programu slovenskej histórie a kultúry a od 1. októbra 2016 je tiež predsedom Kanadskej slovenskej ligy. Som rád, že v roku 2013 bol ministrom zahraničných vecí Slovenskej republiky Miroslavom Lajčákom ocenený titulom Vyslanec dobrej vôle Slovenskej republiky (Goodwill Envoy of the Slovak Republic). Živo si spomínam (najmä ako bývalý vysokoškolský pedagóg) na ním profesionálne (odborne i pedagogicky) vedený seminár (08.12.2015) na ottawskej Univerzite počas mojej návštevy v Kanade.

Témou bola kultúra Slovákov v Uhorsku v XVIII. storočí s nadčasovými školskými zákonmi Márie Terézie (1717, Viedeň – † 1780, Viedeň), uhorskej a českej kráľovnej z rodu Habsburgovcov a rakúskej arcivojvodkyne. Upriamil pozornosť na niektoré osobnosti slovenského pôvodu z tohto obdobia, medzi ktorými nemohli chýbať Adam František Kollár a Matej Bel. Slovenský Sokrates Adam František Kollár (*1718, Terchová - † 1783, Viedeň), ktorý sa zo skromných pomerov z Terchovej prepracoval do funkcie prvého kustóda cisárskej Dvorskej knižnice vo Viedni, ovplyvnil tereziánske školské reformy. Matej Bel (* 1684, Očová – † 1749, Bratislava), slovenský polyhistor, encyklopedista, pedagóg, evanjelický kazateľ, priekopník slovenského osvietenstva a jeden z najvýznamnejších európskych vedcov 18. storočia, ktorý bol zakladateľom modernej vlastivedy v Uhorsku. Na záver seminára študentom premietol dokumentárny film „Harmonia pastoralis“ od Martina Ťapáka z roku 1969, vianočnú kompozícia zostavenú z diela slovenského barokového skladateľa 18. storočia Edmunda Paschu na pozadí vianočnej folklórnej choreografie Juraja Kubánku.

Kultúrno-spoločenský mesačník Spolku Slovákov v Poľsku - Život , s charakteristickým mottom „Život s krajanmi - krajania so Životom“, oslávil v júni 60 rokov od svojho prvého vydania v roku 1958.

V apríli si Radio Slovakia International pripomenulo 25. výročie svojho vysielania, ktorým šíri do sveta informácie aj o Slovensku v anglickom, nemeckom, francúzskom, ruskom, španielskom a slovenskom jazyku. ÚSŽZ má s RTVS uzavretú zmluvu o vzájomnej spolupráci (máj 2016) na zabezpečovanie prezentácie našich krajanov poslucháčom na Slovensku a vo svete. RSI-čko aj redaktorka Ingrid Slaninková patria medzi hlavných šíriteľov informácií o našom krajanskom svete v éteri, čo si ÚSŽZ vysoko váži. Oceňujeme aj to, že RTVS zaraďuje krajanskú tematiku do svojich spravodajských alebo vzdelávaco-zábavných programov, medzi ktoré patrí aj napríklad (už raz spomínaná) folklórna súťaž Zem spieva.

Život prináša aj smutné zvesti...

V tomto štvrťroku sme, žiaľ, zaznamenali aj žiaľne správy z mediálneho a publicistického vojvodinského prostredia. Najprv sme sa museli zmieriť s tým, že 14. mája 2018 vo veku 67 rokov dotĺklo srdce Dipl. Ing. Rastislava Struhára (1951-2018), riaditeľa televízie Petrovec, ktorá vysiela výlučne po slovensky so snahou o zachovanie identity Slovákov vo Vojvodine. Uplynul niečo viac ako mesiac a vojvodinské médiá utrpeli ďalšiu nenahraditeľnú stratu. V nedeľu 17. júna 2017 nás v Starej Pazove vo veku 63 rokov navždy opustil Oto Filip (1954-2018), rešpektovaný a uznávaný redaktor i fotograf slovenského vojvodinského týždenníka Hlas ľudu a podpredseda Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbskej republike. Otovu prácu som mal možnosť poznať počas diplomatického pôsobenia v Srbskej republike i v terajšej funkcii na Slovensku. V našich výmenách názorov dominovali otázky posilňovania spolupatričnosti slovenskej národnostnej menšiny vo Vojvodine aj v rámci slovensko-srbských vzťahov i v širšom kontexte. Česť ich novinárskej pamiatke!

Solidarita a spolupatričnosť nás zbližujú

V období Veľkej noci vznikol požiar na dome harmonikárskeho virtuóza Ondreja Maglovského z Kulpína, ktorého hudobné majstrovstvo pozná nielen Vojvodina a celá Dolná zem, ale aj širšie krajanské okolie vo svete. Požiare sa môžu prihodiť, nanešťastie, komukoľvek a predstavujú nešťastie pre postihnutého, v ktorom však nemusí ostať sám, najmä ak je v obkľúčení solidárnych ľudí a priateľov. Svedectvo o tom zachytili fotografie kulpínskeho internetového portálu kulpin.net zo 4. apríla 2018 pod titulkom „Maglovskov dom s novou strechou“. Hŕba chlapov na snímkach buduje strechu ohňom deštruovaného domu - zvŕtajú sa pri rekonštrukcii domu Ondreja Maglovského takmer tak, ako sú okolo neho združení, keď ich on s harmonikou obveseľuje počas folklórnych slávností, veselíc a zábav. Som rád, že aj mnohí zamestnanci ÚSŽZ a iní priatelia z jeho blízkeho okolia prejavili solidaritu v tejto nešťastím postihnutej chvíli človeka a hoci skromnou, ale úprimnou finančnou zbierkou, solidárne prispeli na rekonštrukciu domu. Suma nie je taká dôležitá, ako cena solidarity s Ondrejom Maglovským, ktorý sa výnimočne podieľa na prezentovaní dolnozemského folklóru.

Požiar zachvátil aj tenisový objekt v Echingu pri nemeckom Mníchove, ktorý dlhodobo spravuje slovenský patriot Toni Ivaska, u ktorého sme sa zastavili pri našej májovej ceste v Nemecku. Previedol nás priestormi, ktoré využívajú aj deti a žiaci zo slovenskej víkendovej školy v Mníchove na ich spoločensko-kultúrne aktivity. Prijal nás s tradičnou slovenskou pohostinnosťou a hoci sme sa stretli po prvý raz, naozaj sme sa u neho cítili ako doma. Potešil ma jeho júnový e-mail, v ktorom sa s nami podelil o potechu z toho, že sa pomaly „spamätávame z požiaru, už nám zaviedli plyn, telefón, vodu, elektrinu a tak prechádzame z provizória na normálny život“ s tým, že pomohli aj mieste firmy a orgány a „miestni ľudia urobili zbierku a tak sme s najhoršieho vonku.“ Želám A. Ivaskovi, aby sa poškodený objekt čím skôr do pôvodného stavu a slúžil nielen ľuďom, ktorí s ním prejavili solidaritu.

Hoci prípad z kanadského Windsoru (Essex) je trocha z iného súdka, v konečnom dôsledku však vo svojej podstate v ňom dominuje spolupatričnosť, súdržnosť a solidarita v prospech udržania Slovenského Centra sv. Cyrila pre slovenskú komunitu vo Windsore (Ontario). Na ten účel Peter Guba, náš rodák z Folklórneho súboru Slovak Domovina Dancers z Windsoru, so svojimi priateľmi založili Nadáciu Slovenského Dedičstva okresu Windsor-Essex (SHFWEC), ktorej cieľom je zjednotiť všetkých Slovákov v regióne a tých, ktorí chcú podporovať slovenskú kultúru, udržať Slovenské Centrum sv. Cyrila pre budúce generácie a zachovávať slovenské dedičstvo a tradície. Nadácia organizuje rôzne podujatia a zbierky, aby naplnila toto svoje šľachetné poslanie a som presvedčený, že sa im to spoločnými silami podarí.

Pracovné stretnutia predsedu ÚSŽZ

V máji som absolvoval pracovnú cestu do Talianska (Terst, Milano a Turín), Francúzska (Lyon a Grenoble), Švajčiarska (Ženeva a Zürich) a Nemecka (Mníchov a Gomaringen). Cieľom týchto ciest je oboznamovať sa so životom (poväčšine už súčasnej) generácie našich rodákov, ktorí sa rozhodli žiť v týchto krajinách a uctiť si ich úsilie na vlasteneckom poli.

Deficit slovenského prostredia v zahraničí si mnohí kompenzujú neformálnym nadväzovaním vzájomných kontaktov, ktorých neoddeliteľnou súčasťou je aj udržiavanie väzieb s materským Slovenskom. Ich snahu a hrdosť re/prezentovať Slovensko síce poväčšine nemožno merať kvantitou aktérov alebo intenzitou podujatí (napríklad s dolnozemským prostredím), ale títo novodobí „slovenskí Kolumbovci“ si zaslúžia nemenšiu podporu pri budovaní a zveľaďovaní slovenských ostrovov v krajinách západnej Európy (i v zámorí).

Bez ohľadu na to, či naši krajania a priatelia Slovenska pôsobia ako špičkoví odborníci v medzinárodných organizáciách, sú renomovanými športovcami, reprezentujú nás na postoch honorárnych konzulov alebo sú „manažérmi“ slovenského života v oblasti vzdelávania detí, udržiavaní našich duchovných i svetských tradícií vrátane gastronómie, vydavateľskej činnosti alebo médií, spája ich záujem o udržiavanie a prezentáciu slovenskosti v prostredí, v ktorom sa rozhodli žiť a pôsobiť bližšie alebo ďalej od slovenského rodného hniezda. Chcel by som sa úprimne poďakovať za všetky srdečné prijatia a stretnutia. Osobitne treba zmieniť situáciu (dolnozemských) Slovákov v bavorskom Gomaringene (neďaleko Mníchova), ktorí majú rodinné i materiálne zázemie v srbskej rodnej Vojvodine, žijú ako cudzinci v Nemecku a hlásia sa aj k Slovensku, materskej krajine svojich predkov.

V júni zorganizovala v susednej Viedni Helena Steiner, predsedníčka Rakúsko-slovenského kultúrneho spolku, „Slovenský deň na Dunaji“ na počesť 25. výročia Slovenskej republiky. Plavby sa zúčastnilo zhruba 350 hostí z radov krajanov i Rakúšanov, ktorí si mohli pochutnať na slovenských gastronomických špecialitách a nápojoch. Atmosféru večera spríjemnil Folklórny súbor Rozmarín, ktorý vo Viedni vedie Helena Steiner, a ikona slovenského džezu Peter Lipa s kapelou, ktorým prítomné publikum nešetrilo potleskom.

Čo-to aj z úradnej kuchyne

Som rád, keď v tomto, pomaly už dovolenkovom období, počas návštev Slovenska a Bratislavy nachádzate cestu do sídla ÚSŽZ, aby sme si neformálne pohovorili o situácii v krajanských komunitách v jednotlivých štátoch. Tieto stretnutia sú vždy poučné a podnetné a verím, že aj obojstranne užitočné. Z Bruselu je to myšlienka zriadiť (slovenský) Dom Slávik, z Prahy s predsedom Svetového združenia Slovákov v zahraničí sme diskutovali o príprave Stálej konferencie 2018, s krajanmi z Calgary a Toronta a tiež z Nikózie najmä o otázkach víkendových vzdelávacích centier. Človeka vždy poteší informácia, že naše diplomatické a konzulárne zastupiteľstvá sú vždy nápomocné krajanom, čo môžem potvrdiť aj pri svojich návštevách krajanských prostredí vo svete. Z mojej strany pripomínam, že tohto (párneho) roku organizujeme v Bratislave krajanskú Stálu konferenciu (26.-27. októbra 2018), ktorej témou budú „Generačné výzvy pri posilňovaní národného povedomia Slovákov žijúcich v zahraničí“.

V apríli sa uskutočnilo aj už štvrté zasadnutie Rady vlády Slovenskej republiky o krajanských otázkach, poradného a konzultačného orgánu vlády SR v oblasti starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorá strategicky usmerňuje aktivity Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Členovia Rady sa oboznámili s aktuálnym stavom a riešením problémov krajanských spolkov a dohodli sa na príprave strategických materiálov v oblasti starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí.

V júni navštívili ÚSŽZ dve mladé autorky - Gabriela Beregházyová a Zuzana Palovič, ktoré vo vydavateľstve Global Slovakia (v spolupráci s East-West Gateway) Bratislava, vydali zaujímavú knihu „Slovensko: Legenda lipy“, v ktorej sa snažia preniknúť do podstaty duše a myslenia slovenského národa i jeho ľudí. Predslov ku knihe napísal Juraj Jakubisko, ktorý hovorí, že je „odkazom dnešným Slovákom. Nežným hlasom nám pripomína, kam patríme, a že sa máme kam vrátiť po potulkách svetom. Uisťuje nás, že odveká lipa nikomu neodoprie svoje tíšivé objatie.“ Verím, že táto publikácia si nájde cestu k svojmu čitateľovi a autorkám želám veľa úspechov pri ich ďalších ambicióznych vydavateľských projektoch.

Druhý štvrťrok kalendárneho roka sa v rámci ÚSŽZ každoročne niesol v znamení hektického podpisovania dotačných zmlúv, aby sa schválené prostriedky na požadované krajanské projekty dostali čím skôr k ich žiadateľom a mohli účelne naplňovať svoje poslanie pri realizácii podujatí a aktivít na posilňovanie národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov žijúcich v zahraničí. Popri tom zamestnanci ÚSŽZ finalizovali prípravu letných a prázdninových podujatí našich krajanov na území Slovenska, ktoré tvoria dôležitý segment ich prepojenia na materskú Slovenskú republiku, či už sú to detské a mládežnícke prázdninové tábory, alebo kultúrne a spoločenské podujatia. Rovnako tiež v plnom prúde sa odvíja žatva letných krajanských podujatí v domovských krajinách. ÚSŽZ tiež naďalej s nezmenšenou intenzitou vydáva osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí v súlade s našou legislatívou na základe nezmenšujúceho sa počtu žiadostí - hlavne z Ukrajiny a najmä zo srbskej Vojvodiny.