Igor Furdík ocenený Spolkom Srbov na Slovensku Medailou srbsko-slovenského priateľstva Svetozara Miletića

Nič príjemnejšie človeka bytostne neosloví, na srdci neovlaží a ducha neinšpiruje ako úprimné vyjadrenie pocty, náklonnosti a vďaky od skutočných priateľov. Okrem stiskov rúk, bezprostredných rozhovorov ľudí roky sa citlivo vnímajúcich v dianí srbsko-slovenských vzťahov na pozadí ich špecifického mikrosveta – aj vďaka obojstranne pozitívnemu nastaveniu podpory národnostných menšín, tak slovenskej ako i srbskej v oboch krajinách – práve pocitom vďaky a zajedno i zadosťučinením bola preniknutá slávnosť na pôde Veľvyslanectva Srbskej republiky v Bratislave. Vo štvrtok 26. februára 2015 v prítomnosti Jeho Excelencie Šani Dermaku, veľvyslanca Srbskej republiky na Slovensku, odovzdal Stane Ribič, predseda Spolku Srbov na Slovensku – Združenia Srbsko-slovenského priateľstva Svetozara Miletića, rovnomennú medailu Za mimoriadny prínos k rozvoju slovensko-srbských vzťahov a doteraz prejavené činy na tomto poli RNDr. Igorovi Furdíkovi, predsedovi Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, a PhDr. Jánovi Jankovičovi, CSc., literárnemu vedcovi, významnému slavistovi, pracovníkovi Ústavu svetovej literatúry SAV.

K obom oceneným sa prihovoril a prítomným hosťom ich profesijnú púť, najmä však rozmanitosť ich ľudského potenciálu v intenzívnom zástoji rozvíjania srbsko-slovenských diplomatických a kultúrno-spoločenských, ako aj literárno-vedeckých vzťahov prezentoval Dr. Nebojša Kuzmanović, člen Spolku spisovateľov Vojvodiny, roky sa zaoberajúci aj prieskumom srbsko-slovenských kultúrnych a literárnych vzťahov.

V slávnostnom laudatiu adresovanom vyznamenanému predsedovi ÚSŽZ Igorovi Furdíkovi ocenil rečník okrem profesionálnych dispozícií a osobnostných čŕt oceneného najmä jeho princípy ľudskosti, ústretovosti a bezprostrednej prívetivosti, ktorými potenciál skúseného diplomata zušľachťuje do nepredpísanej, zato mimoriadne užitočnej pridanej hodnoty. Aj vďaka nej a skrze ňu si v rokoch 2005-2010, keď pôsobil na poste veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade, Igor Furdík získal nielen prirodzený rešpekt, ale aj priazeň tak predstaviteľov srbských politických, spoločenských a kultúrnych inštitúcií, ako aj mimoriadne činorodej 70-tisícovej slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku.

Jeho prítomnosť diplomata s nadhľadom i fortieľom, aj vďaka dynamickému prístupu Igora Furdíka, zohľadňujúceho a ctiaceho si pozitívne historické skúsenosti a jednotné zmýšľanie i postup v dejinných priesečníkoch Srbov a Slovákov, zušľachtila novú kvalitu srbsko-slovenských vzťahov, ako aj vedomie spolupatričnosti dvoch slovanských národov. Navyše, ako vo svojom prívete ocenenému Nebojša Kumzmanović akcentoval, Igor Furdík sa svojimi aktivitami veľvyslanca SR v Srbsku významne angažoval aj v prípravách Srbskej republiky na jej prístupové rokovania v rámci predpokladaného vstupu do Európskej únie. Nielen však pre túto prácu Igora Furdíka a jeho úprimný vzťah v utužovaní srbsko-slovenských vzťahov, vnímajúc pána Furdíka ako skutočného priateľa Srbov, ocenili aj oficiálne štátne inštitúcie krajiny počas jeho diplomatickej misie: v roku 2008 mu Skupština Belehradu udelila titul „NAJ-európana roka“ a v roku 2010 ho Obec (okres) Báčska Palanka poctila honorom Čestného občana mesta Báčska Palanka.

Aj tieto a ďalšie pozornosti, ocenenia a prejavy úcty mnohých politických a kultúrno-spoločenských dejateľov Srbska svedčia o hmatateľnom vklade Igora Furdíka v srbsko-slovenských reáliách tak na najvyššej úrovni, ako aj v živom kontakte s ľuďmi v regiónoch, mestách, dedinách, pričom vždy s ochotou pomôcť dobrej a správnej veci, ľudským prístupom utlmiac pritom zaužívané byrokratické schémy. A tak aj v tomto súvzťahu mnohorakých aktivít bývalého veľvyslanca SR v Srbsku, prekračujúc pomyselný horizont srbsko-slovenskej spolupatričnosti v súčasnej pôsobnosti Igora Furdíka na poste predsedu ÚSŽZ, z ktorého svoj vzťah k Srbsku a Srbom úprimne vysiela cez prizmu podpory aktívneho šírenia kultúrneho a duchovného bohatstva životaschopnej a prínosnej slovenskej menšiny, si hodnoty a posolstvá jeho práce v plnej miere zasluhujú prívlastok skutočného priateľa srbského národa.

Aj pred dekorovaním druhého oceneného Slováka, výrazne sa pričinivšieho o popularizáciu srbskej histórie a literatúry na Slovensku a neustále zveľaďujúceho kultúrne a duchovné hodnoty spolupatričnosti a priateľstva Srbov a Slovákov – PhDr. Jána Jankoviča, CSc., odznelo v príhovore N. Kuzmanovića nielen viacero faktografických údajov, dokumentujúcich šírku diela J. Jankoviča (okolo 150 kníh a publikácií v tejto tematike bádania či prekladovej literatúry), ale aj cenných poznatkov na podklade historickej prináležitosti Srbov a Slovákov. Tá sa, slovami N. Kuzmanovića rukolapne prejavovala napríklad v 19. storočí v diele i posolstvách Štúrovho žiaka a druha Svetozara Miletića, vyzdvihujúc Miletićov politický prístup v boji za národné práva Srbov, Slovákov a Rumunov vo vtedajšej Rakúsko-Uhorskej monarchii aj na pôde Uhorského snemu. Nuž a symbolicky práve v mnohých vedecko-výskumných i literárnych počinoch Jána Jankoviča sa tento vzácny duch slovanskej vzájomnosti prinavracia. S ním aj duch a potreba našej ďalšej vzájomnej srbsko-slovenskej spolupatričnosti v znamení Svetozara Miletića, jedného z najsvetlejších symbolov srbsko-slovenského priateľstva a bratstva.

Milá slávnosť sa konala v atmosfére priazne, kolorovanej žiarivými výjavmi obrazov Anny Kotvášovej, slovenskej insitnej maliarky zo srbskej Padiny. V priestoroch spoločenskej sály Veľvyslanectva Srbskej republiky v Bratislave prezentuje maliarka v roku svojho okrúhleho životného jubilea na "výročnej" výstave dvadsať rokov svojej umeleckej tvorby.

Na titulnej fotografii:

Igorovi Furdíkovi odovzdal ocenenie – Medailu Svetozara Miletića - čestné uznanie za mimoriadny prínos k rozvoju slovensko-srbských vzťahov Stane Ribič, predseda Spolku Srbov na Slovensku.

Na snímkach vo fotogalérii:

Z atmosféry slávnosti na pôde Veľvyslanectva Srbskej republiky v Bratislave.

FOTO: ĽUDO POMICHAL