I.Furdík rokoval s D. Hupkovou o problematike školstva vo vzťahu ku krajanom

hlavná foto

Igor Furdík, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ďalej ÚSŽZ), rokoval v stredu 14. augusta 2013 na pôde úradu s Dagmar Hupkovou, riaditeľkou Odboru akademických mobilít a krajanov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej MŠVVaŠ SR). Na stretnutí boli prítomní aj Peter Prochácka, podpredseda ÚSŽZ a Vilma Prívarová, riaditeľka Kancelárie predsedu ÚSŽZ.

Igor Furdík informoval Dagmar Hupkovú o zámeroch a konkrétnych úlohách ÚSŽZ pri výkone štátnej politiky SR vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, vrátane prípravy novej koncepcie. Predseda ÚSŽZ sa zameral na úlohy v oblasti školstva a vzdelávania krajanov, ktoré kompetenčne prislúchajú MŠVVaŠ SR, pričom ich výkon ÚSŽZ v zmysle zákona monitoruje a koordinuje. Predseda ÚSŽZ v kontexte nastolenej témy v rozhovore s D. Hupkovou akcentoval najmä oblasť štruktúry študijných odborov, oblasť štipendií a jazykovej prípravy, ako aj problematiku vysielania učiteľov na školy s vyučovaním slovenského jazyka.

Vzhľadom na opakujúce sa požiadavky krajanov týkajúcich sa rozšírenia študijných odborov, sa I. Furdík zaujímal o možnosti jeho aplikácie pre uchádzačov - Slovákov žijúcich v zahraničí o štipendium vlády SR. Konkretizoval to na záujme krajanov o odbor medicíny, keďže viaceré  krajanské komunity by vo svojom prostredí privítali možnosť mať svojich, slovenských lekárov. D. Hupková uviedla, že sektorové priority sleduje aj OECD a v ich rámci sa o lekárske odbory môžu zatiaľ uchádzať iba záujemcovia z rozvojových krajín.

Predseda ÚSŽZ nastolil aj otázku možnosti jednoročnej jazykovej prípravy pre  uchádzačov z radov Slovákov žijúcich v zahraničí o štipendium vlády SR v tom zmysle, či by MŠVVaŠ SR perspektívne nemohlo  udeliť jednoročný jazykový kurz aj pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorí, keďže nemali možnosť štúdia v slovenskom jazyku, neovládajú ho na dostatočnej úrovni. D. Hupková v tejto súvislosti informovala, že krajanom v štátoch, v ktorých existuje ucelený systém vzdelávania v slovenskom jazyku, MŠVVaŠ SR neposkytuje jazykovú prípravu, pričom jednoročný jazykový kurz ministerstvo poskytuje iba študentom z rozvojových krajín. Slováci žijúci v krajinách, v ktorých neexistuje systém vzdelávania v slovenskom jazyku, majú možnosť absolvovať 3-týždenný jazykový kurz. D. Hupková zdôraznila, že MŠVVaŠ SR je iba vykonávateľom ODA, pričom rozpis krajín a rozpis počtu štipendií v rámci týchto krajín každoročne navrhuje a pripravuje Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVaEZ SR).

Dagmar Hupková informovala predsedu ÚSŽZ aj o systéme vysielania učiteľov do zahraničia. MŠVVaŠ SR vysiela učiteľov na základe medzinárodných zmlúv, ktoré presne špecifikujú podmienky. Na ministerstve pracuje komisia pre výber a posudzovanie činnosti učiteľov v školách s vyučovaním slovenského jazyka, pričom sa jej členovia obmieňajú raz za dva roky. Výučba sa uskutočňuje podľa zahraničných učebných osnov. Predseda ÚSŽZ prezentoval svoju víziu o „misionároch“ slovenskosti, ktorí by mohli šíriť slovenskosť v prostredí slovenských menšín a komunít v zahraničí s akcentom na kultúrno-osvetovú činnosť. Túto tému je však potrebné rozpracovať a uviesť do života. ÚSŽZ mieni túto a podobné oblasti obsiahnuť aj v pripravovanej koncepcii, prípadne nového zákona.

D. Hupková uviedla, že problémom pri presadzovaní zámerov, aké v debate nastolil I. Furdík, je skutočnosť, že ÚSŽZ nemá kompetencie vo vzťahu k vysokým školám. Predseda ÚSŽZ následne zdôraznil nutnosť koncepčne riešiť zabezpečenie napĺňania kompetencie MZVaEZ SR „výkon štátnej politiky SR vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí“ aj vo vzťahu k problematike školstva.

V závere pracovného stretnutia obidve strany vyjadrili ústretovosť pri hľadaní spoločných riešení v oblasti školstva a vzdelávania Slovákov žijúcich v zahraničí a dohodli sa na ďalšom rokovaní, ktoré sa uskutoční do polovice septembra 2013.

Galéria

Počet zobrazení: 1782x