Fašiangy pod Pilíšom: v Mlynkoch zazvučala slovenskosť a spolupatričnosť k duchovnému odkazu dedovizne

Ak mnohé aktivity Slovákov naprieč svetadielmi úzko súvisia so zachovávaním tradícií, duchovných a kultúrnych cenností predkov so snahou zveľaďovať ich posolstvá tak, aby si ich osvojili vo viacerých aspektoch (jazykovom, historickom, vlasteneckom či z pohľadu národného sebauvedomovania a slovenskej spolupatričnosti) mladé generácie krajanov, potom aj fašiangy nesú v tomto kontexte viacrozmernejší dosah než iba bujarosť gurmánskych chutí a všeobecného veselia. V sobotu 6. februára sa práve touto schopnosťou revitalizovať to najlepšie a cenné, čo je prirodzeným spôsobom schopné vnímať, akceptovať a ďalšej šíriť v kultúrno-duchovnom aspekte živej pozostalosti predkov, prezentovali Slováci v Maďarsku v jednej z najslovenskejších obcí na dohľad od Budapešti - v pilíšskych Mlynkoch (Pilisszentkereszt). V poradí už IX. Pilíšsku kavalkádu a šiškový festival, ktoré usporiadala Slovenská samospráva v Mlynkoch, ocenil svojou prítomnosťou, aj cez prizmu spomínaných hodnôt, Peter Prochácka, podpredseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Udalosť, ktorá okrem uchovávania tradícií a zvykoslovia tamojšej Slovače ašpiruje aj na prehlbovanie slovensko-slovenského dialógu na platforme významného a pútavého celodenného kultúrneho sprievodného programu, odvíjajúceho sa v areáli Strediska pilíšskych Slovákov, prilákala do Mlynkov okolo troch tisíc návštevníkov, ktorí v atmosfére viacjazykovej vzájomnosti v prieniku troch kultúr - maďarskej, slovenskej a nemeckej, prežili mimoriadne obsažný a prínosný deň.

Jeho súčasťou bola okrem tradičného fašiangového sprievodu Mlynkami, vinúceho sa v slnečnom dni od rímsko-katolíckeho kostola po Stredisko pilíšskych Slovákov tak slávnostná svätá omša, ktorú vykonával Zoltán Szalay, miestny rímsko-katolícky kňaz (mimochodom rodák z Dunajskej Stredy, v Mlynkoch pôsobí od roku 2012), ako aj rôzne súťaže pre deti a dospelých, najmä však pestrý kultúrno-spoločenský program, na ktorom sa podieľali folklórne skupiny a súbory, kultúrne telesá, dychové a zábavné hudby či sólisti z Maďarska i Slovenska.

Významným vkladom v dramaturgii programu, ktorý sa rodil pod dohľadom predsedníčky Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marty Demjénovej, boli aj vystúpenia folklórneho súboru Matičiarik z Nových Zámkov, do mlyna skvelej nálady a írečitých slovenských ľudoviek prispeli aj Výborníci - hudobná skupina folkloristov z Matice slovenskej zo Štúrova. Skutočnosť, že fašiangové slávnosti v Mlynkoch zvýrazňujú kolorit a prítomnosť ducha slovenskej národnostnej menšiny v kraji pod Pilíšom, potvrdili ešte v popoludňajšej časti programu vystúpenia najmladších Mlynčanov - detí z miestnej materskej školy a žiakov Základnej dvojjazyčnej národnostnej školy v Mlynkoch, ktorí sa predstavili zaujímavými folkloristickými pásmami s množstvom slovenských ľudových spevov a tancov.

Prirodzene, že ani táto z roka na rok hojnejšie navštevovaná kultúrno-spoločenská udalosť, podporovaná aj samotným starostom Mlynkov Mártonom Pellerom, sa ani tentoraz nemohla zaobísť bez vystúpenia zvučného pilíšskeho slovenského Pávieho krúžku z Mlynkov. Vrúcnym potleskom odmenili diváci v obrovskom koncertnom krytom priestranstve aj všestranným repertoárom objavnú dychovku zo Šárišápu, melódiou a balkánskymi rytmami opantal v spontánnej atmosfére tancujúce publikum macedónsky spevák Delhusa Gjon, až kým skvelá fašiangová veselica nevyvrcholila s približovaním sa polnoci.

O skutočnosti, že slovenskosť je v Mlynkoch pevne zakorenená nielen v tradičnom folklórnom rúchu, ale že dýcha aj dennodennou živosťou jazyka najmladšej generácie, sa v miestnej materskej škole, v ktorej riekanky, veršovačky a pesničky okolo 70 detí zvláda pod dohľadom riaditeľky škôlky Marty Somogyiovej aj v slovenčine, ako aj v Základnej dvojjazyčnej národnostnej škole na Rákocziho ulici, presvedčil počas návštevy v piatok 5. februára aj Peter Prochácka, podpredseda ÚSŽZ. V súčasnosti sa v škole, z ktorej v niekoľkých generáciách vzišla aj dôležitá intelektuálna a vzdelanostná elita slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku, formujúca následne svojimi počinmi a spoločensko-kultúrnou tvorivou aktivitou krajanský spolkový život, učí v 1.-8. ročníku celkom 123 žiakov, pričom slovenský jazyk sa vyučuje ako predmet v rozsahu 5 vyučovacích hodín týždenne.

Podľa slov riaditeľky školy Marty Glückovej Papučkovej v súčasnom systéme národnostných škôl tohto typu v Maďarsku sa aj v Mlynkoch boria síce s nemalými materiálno-finančnými problémami, vďaka pedagogickému zboru a aj mimoškolským aktivitám učiteľov sú schopní zaujať žiakov tak, aby ich motivovali k čo najväčším jazykovým zručnostiam, aby sa slovenčina a všetko s ňou spojené stali pre nich v celom ich ďalšom živote nevyhnutnou a neoddeliteľnou výbavou a zároveň i potrebou.

Vzory v samotnej obci majú totiž nadostač, napokon, jeden z najrukolapnejších - novinár, publicista, básnik a všestranný dlhoročný spolkový aktivista z radov Slovákov v Maďarsku a rovnako Mlynčan - Imrich Fuhl, sa nepochybne podnetnej debaty v škole, chodbu ktorej krášlia tablá s fotografiami jej pedagógov a absolventov od roku 1956, aj zúčastnil. Peter Prochácka, podpredseda ÚSŽZ, počas neformálneho a podnetného stretnutia odovzdal Marte Glückovej Papučkovej dar úradu - niekoľko zaujímavých titulov kníh pre žiakov do školskej knižnice.