Expertná komisia Slovákov žijúcich v zahraničí o aktuálnych témach a ďalšom nastavení krajanskej problematiky

V roku 2017 (3. decembra) sa uskutočnilo prvé neformálne zasadnutie Expertnej komisie Slovákov žijúcich v zahraničí pozostávajúcej z odborníkov v širokospektrálnej krajanskej problematike. Na bratislavskom stretnutí, ktoré organizovalo Svetové združenie Slovákov v zahraničí (SZSZ) v súčinnosti s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ), sa vtedy zišli poprední predstavitelia krajanského spolkového života z prostredí slovenských národnostných menšín v štátoch strednej a juhovýchodnej Európy, krajanských komunít v západnej Európe a zámorí, ako aj zo Slovenska.

Nosnou témou zasadnutia bolo posilňovanie spolupatričnosti medzi krajanskými komunitami navzájom a vo vzťahu k materskému Slovensku i hľadanie nových prístupov pri upevňovaní národného povedomia. V podobnom formáte (okolo 30 odborníkov z desiatky štátov z krajanského sveta a Slovenska) sa v piatok 25. októbra 2019 uskutočnilo v priestoroch bratislavského Hotela Nivy 2. zasadnutie Expertnej komisie zahraničných Slovákov a odborníkov zo Slovenska.

V programe zasadania bol obsiahnutý hodnotiaci aspekt za obdobie uplynulých dvoch rokov, ako aj vízie zefektívnenia a skvalitnenia priorít politiky SR vo vzťahu ku krajanom pre ďalšie obdobie, zohľadniac pritom aj zapracovanie téz do novej Koncepcie politiky SR vo vzťahu ku krajanom na roky 2012-2025. Časť zasadnutia bola venovaná aj nastaveniu troch novo zriadených odborných komisií Slovákov žijúcich v zahraničí, ktoré sa v roku 2019 stali poradnými orgánmi predsedu ÚSŽZ: Kultúrnej komisie Slovákov žijúcich v zahraničí (inauguračné zasadnutie sa uskutočnilo 17. mája v Bratislave), Školskej komisie Slovákov žijúcich v zahraničí (inauguračné zasadnutie 5. septembra v Banskej Bystrici) a Komisie pre médiá a vydavateľskú činnosť (inauguračné zasadnutie 24. septembra v Košiciach). O kľúčových úlohách a témach v daných oblastiach oboznámili prítomných Katarína Čamborová zo Slovenska (predsedníčka Školskej komisie), Vlastimil Fabišík z Česka (predseda Kultúrnej komisie) a Imrich Fuhl z Maďarska (predseda Komisie pre médiá a vydavateľskú činnosť).

Na zasadnutí expertnej komisie, ktorej predsedali Vladimír Skalský, predseda SZSZ, a Ján Varšo, predseda ÚSŽZ, sa k nastoleným témam vyjadrili okrem krajanov aj pracovníci Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, konkrétne Michal Kottman, generálny riaditeľ Sekcie ministra MZVaEZ SR. Problematiku súčasného stavu a vízií ďalšieho rozvoja slovenských národnostných menšín i krajanských komunít vo svete priblížili zo zúčastnených čelných predstaviteľov našich krajanov Alžbeta Hollerová Račková, predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, Libuška Lakatošová, predsedníčka Národnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, Pavel Hlásnik, prvý podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, Mirko Vavra, predseda a Branka Baksová, tajomníčka Zväzu Slovákov v Chorvátsku, Dušan Daučík, čestný predseda Švédsko-slovenského spolku, Milan Čuba, vydavateľ krajanského časopisu Slovák v Amerike, ktorý reprezentoval krajanov z USA, ako aj Zuzana Pavelcová, riaditeľka Krajanského múzea Matice slovenskej v Martine, ktorá sa podelila s aktivitami našej národnej inštitúcie vo vzťahu ku krajanom.

V podnetnej diskusii prispeli viacerí účastníci Expertnej komisie Slovákov žijúcich v zahraničí poznámkami, glosami a inšpiratívnymi myšlienkami k rôznym témam, ktoré v mnohom ovplyvňujú a určujú vývoj, trendy a smerovanie života slovenských národnostných menšín v štátoch strednej a juhovýchodnej Európy, ako aj krajanských komunít v západnej Európe a zámorí. Týkali sa tak súčasnej ekonomickej migrácie či reemigrácie (vo vzťahu k národnostným menšinám ide najmä o prudký odliv vojvodinských Slovákov zo Srbska, či už na Slovensko alebo do krajín EÚ, čiastočne aj z Rumunska i Chorvátska, vo vzťahu k Slovákom v inej časti Európy a sveta je témou o . i. aj motivácia k ich návratu na Slovensko), problematiky zachovania a rozvíjania slovenskej reči (proporcie vysielania hosťujúcich učiteľov zo Slovenska do slovenských škôl v štátoch, kde Slováci tvoria národnostnú menšinu, ale aj nastavenia systému podpory vzdelávacích centier či v tzv. víkendových školách pre deti našich krajanov v západnej Európe a zámorí), ale aj nastolenia širšej diskusie o obsahovom, terminologickom i právno-etickom zadefinovaní statusu Slováka žijúceho v zahraničí (aby zohľadňoval politicko-spoločenský význam pre Slovensko i krajanov v kontexte globálneho sveta, akceptoval právne normy SR a EÚ, pričom by aj potvrdzoval národné a štátne záujmy Slovenskej republiky).