Etnograf Ondrej Krupa, letopisec Slovákov v Maďarsku, navždy opustil dolnozemských rodákov

Smutná správa zastihla v utorok 14. júla 2015 dolnozemských Slovákov  v Maďarsku. Vo veku 80 rokov ich všetkých, ako aj vedecko-výskumnú odbornú obec a predmetné inštitúcie Slovákov v Maďarsku po krátkej, vážnej chorobe navždy opustil pán ONDREJ KRUPA, významný etnograf Slovákov v Maďarsku. Výskum, dielo i osobnosť Ondreja Krupu navždy zostanú zachované v pamäti Slovákov v Maďarsku ako príkladný vzťah k oživovaniu kultúrneho a duchovného dedičstva Slovákov v bohatstve vedeckého bádania, ktoré v diele Ondreja Krupu zostanú v životodarnom následníctve pre ďalšie generácie našej Slovače v Maďarsku aj ako výzva nespreneveriť sa hrdému odkazu dedovizne a odhodlaniu niesť ďalej hrdú zástavu slovenskosti na Dolnej zemi.

Ondrej Krupa po maturite v Slovenskom Komlóši študoval na Pedagogickej fakulte v Segedíne, kde získal aj doktorát. Usadil sa v Békešskej Čabe. Tu sa venoval zberateľskej, osvetovej, výskumnej a publikačnej práci. Svoj vedecký záujem sústredil na výskum ľudovej kultúry Slovákov v Maďarsku. Pričinil sa o založenie župného periodika Békési Élet a Národopisu Slovákov v Maďarsku. Výsledky svojich výskumov publikoval v maďarských i slovenských periodikách a v samostatných publikáciách.  Z jeho prác pripomeňme najurčujúcejšie a najznámejšie: Výročné sviatky Slovákov v Békešskej Čabe a okolí (1971), Na čabianskej Turni, (1979), Povery, zaklínania, bosorky (1983), Rozprávky ňaňičky Žofky (1984), Poverový svet Slovákov v juhovýchodnom Maďarsku (1988), Atlas ľudovej kultúry Slovákov v Maďarsku (1994).

Portál Slovákov v Maďarsku www.oslovma.hu v nekrológu za Ondrejom Krupom prináša osobné spomienky neúnavného etnológa na podnetné postrehy z rokov jeho vedeckého bádania, ktoré vyjadril nasledovnými myšlienkami:

„Sotva som podrástol, už som prejavoval záujem o ľudové tradície. Keď sa zamyslím nad tým, čo na mňa najviac pôsobilo, v prvom rade sa mi vynorí v pamäti dedina a sálaše, prostredie, ktoré ma obklopovalo, a potom pamiatka na moju starú mamu z otcovej strany, ktorá ma so sebou brávala na večerné posiedky. Bol som s ňou, keď do Komlóša prišla veštkyňa, ale aj na pohrebe jednej neobyčajnej ženy. Keďže sme žili na samote, rodičia, podobne ako stará mama, si zachovali veľmi veľa ľudových tradícií.

Spomínam si, aké rozsiahle príbuzenstvo nás obklopovalo, pričom títo príbuzní žili v oblasti od Nadlaku až po Békešsku Čabu a Medeš. Tieto rozvetvené korene boli živnou pôdou pestrého sveta zvykov a tradícií, ktorý mi priblížili už v detstve. Navyše v našej dedine nebolo učiteľa, spolu s ostatnými deťmi som chodil do školy v Ambrózke, Pitvaroši a potom v Slovenskom Komlóši, preto som všade tam doma. Čo sme sa pešo nachodili po poliach do Pitvaroša a Ambrózky a ranným vlakom do Komlóša! To všetko patrí k mojím najkrajším spomienkam.“

Česť svetlej pamiatke pána Ondreja Krupu!

Portál  ĽUDOVÝCH NOVÍN, týždenníka Slovákov v Maďarsku, www.luno.hu v spomienke na zosnulého Ondreja Krupu vzdáva hold jeho činorodej a pre Slovákov v Maďarsku vedeckým významom i spoločenským dosahom viacvrstevnej práci:

"Vďaka vedecko-výskumnej a organizačnej činnosti Ondreja Krupu sa dostali do maďarského a medzinárodného vedeckého života poznatky o slovenskej národnosti v Maďarsku. V obrovskej miere sa zaslúžil o vedecké poznávanie života Slovákov v našej vlasti a o prehĺbenie vedeckých kontaktov medzi Slovenskom a Maďarskom. Už ako študent univerzity zbieral slovenské ľudové rozprávky v Maďarsku a neskôr, keď pôsobil ako stredoškolský profesor, odborný tajomník a 30 rokov ako tajomník TIT-u (Spoločnosť pre šírenie populárno-vedeckých poznatkov) v Békešskej župe tiež nezabudol na svoju národnosť.

Do histórie Slovákov v Maďarsku sa zapísal ako výskumník slovenského národopisu v Maďarsku, zakladajúci predseda Vlastivedného výboru Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku, zakladateľ a vedecký pracovník VÚSM, redaktor Národopisu Slovákov v Maďarsku a vôbec ako neúnavný organizátor nášho vedeckého života. Bol medzi zakladajúcimi redaktormi a neskôr vyše 25 rokov šéfredaktorom vedeckého a kultúrneho časopisu Békési Élet, kde sa tiež venoval tematike slovenskej národnosti a podporoval slovenských autorov. Patril pritom medzi zakladajúcich členov Národnostného oddelenia Maďarskej národopisnej spoločnosti a okrem bohatej výskumnej činnosti sa roky angažoval v organizovaní medzinárodných národnostných národopisných konferencií v Békešskej Čabe a v redigovaní jej zborníka. 

Popredná a rozhodujúca osobnosť vedeckého života Slovákov v Maďarsku Ondrej Krupa bol zakladajúcim členom prvej národnostnej bádateľskej dielne v našej vlasti, Výskumného ústavu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, predtým Slovenského výskumného ústavu, kde do poslednej chvíle svojho života aktívne pracoval ako titulárny hlavný vedecký pracovník. "Bandi báči", ako ho nazývali jeho kolegovia, bol autorom nespočetných odborných štúdií a publikácií v oblasti tradičnej kultúry a folklóru Slovákov v Maďarsku. Jeho úmrtím naša komunita stráca nesmierne vzácneho človeka."

Česť jeho pamiatke!

Galéria

Počet zobrazení: 1158x