EDITA PEČEŇOVÁ, riaditeľka Slovenského gymnázia, základnej školy a kolégia v Békešskej Čabe, poctená Veľkou medailou sv. Gorazda ku Dňu učiteľov v SR v roku 2020

Pedagógom, iným osobám, občanom Slovenskej republiky, ako aj občanom iných štátnych príslušností, najmä zahraničným Slovákom, za celoživotnú prácu a mimoriadne výsledky dosiahnuté vo výchovno-vzdelávacom procese, na úseku vedy, starostlivosti o deti, mládež a šport a za prácu a výsledky celoštátneho i medzinárodného významu, ktoré robia dobré meno Slovenskej republike, udeľuje minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Veľkú a Malú medailu svätého Gorazda na Deň učiteľov od roku 1999. Najvyššie vyznamenanie rezortu - VEĽKÚ MEDAILU SV. GORAZDA - šéf rezortu školstva Branislav Gröhling v roku 2020 odovzdal poštou. Tak ho dostala na návrh bývalého generálneho konzula v Békešskej Čabe Štefana Daňa riaditeľka významnej slovenskej školskej inštitúcie na Dolnej zemi Edita Pečeňová.

Laureátke Malej medaily sv. Gorazda z roku 2006 vyznamenanie udelil minister školstva Branislav Gröhling pri príležitosti 70. výročia založenia Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a kolégia v Békešskej Čabe za dlhoročnú pedagogickú a riadiacu školskú činnosť, publikačné a metodické šírenie výučby slovenského jazyka, za ďalší rozvoj a upevnenie slovenského národnostného školstva a angažovanosť v národnostnom živote Slovákov na území Maďarska.

Zároveň sa minister v liste ospravedlnil, že najvyššie ocenenie rezortu mohol odovzdať z dôvodu opatrení súvisiacich s koronavírusom len týmto spôsobom a nemohol osobne poďakovať a stretnúť sa, ako bolo zvykom, 28. marca 2020 na Deň učiteľov, ba ani v náhradnom termíne. „Nič to však nemení na fakte, že si veľmi vážim Vašu prácu, odhodlanie a kreatívnosť,“ dodal vo svojom sprievodnom liste minister školstva SR.

- Ako sa ocenená Edita Pečeňová vyslovila k vyznamenaniu?

V decembri som dostala vzácnu poštu, spolu s ospravedlnením pána ministra, že mi takouto netradičnou formou chce udeliť najvýznamnejšie vyznamenanie rezortu školstva. Bola som prekvapená a veľmi dobre mi padlo uznanie, lebo prišlo zo Slovenskej republiky a vysoko si cením uznanie z materskej krajiny. Som tiež vďačná generálnemu konzulovi Štefanovi Daňovi, že ma navrhol na vyznamenanie.

Ocenená riaditeľka slovenskej inštitúcie v Békešskej Čabe tiež konštatovala, že pozná toto vyznamenanie, lebo pred 15 rokmi jej udelili Malú medailu sv. Gorazda. Vtedy dostal Veľkú medailu sv. Gorazda vtedajší riaditeľ čabianskej slovenskej školy, jej nadriadený, Ján Chlebnický. K aktu odovzdávania ocenenia v Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe sa jej viažu milé spomienky. Vtedy ešte žila Anna Ištvánová, ktorá organizovala slávnostné podujatie.

– Je vysoké štátne vyznamenanie pocitom zadosťučinenia alebo skôr motiváciou do budúcnosti?

Dlho som to nerozoberala, nazdávam sa, že ešte nenastal čas sumarizovať. Chvalabohu, som aktívna, zdravá, aj mladá, mám v sebe dosť síl, aj motiváciu, aby som ešte pracovala. Nechcem byť ani neskromná, ani neúprimná, keď som si prečítala, za čo som dostala ocenenie, uvedomila som si, že môj život je o pracovnom nasadení. Povedala som si, Pečeňová, keď máš k dispozícii dvadsať rokov, aby si niečo urobila, tak do tých dvadsiatich rokov vložíš 30 rokov roboty. Akú kvalitu má moja práca, to nie je moja kompetencia posúdiť. Môžem dostať pozitívne ohlasy od žiakov. Tie sú najdôležitejšie. Alebo môžem dostať lásku od svojich bývalých žiakov, alebo ich poďakovanie, alebo ten zvláštny pocit, ktorý len učiteľ môže mať, keď žiak už v dospelom veku sa vyjadruje o svojom niekdajšom pedagógovi a v ich komunikácii ešte stále cítiť, že voľakedy patrili spolu. Toto je najdôležitejšie. Ako hodnotia moju prácu, to ja ani ovplyvniť nechcem, ani nemôžem. Musím sa však priznať, že veľmi dobre padne každé dobré slovo a najmä takéto vysoké vyznamenanie... Som aj pyšná, že ho mám.

– Čo urobíte s vyznamenaním? Vystavíte ho v škole, alebo doma vo vitríne?

Diplom vyložím v škole.

– Vyznamenanie s nádhernou medailou je morálne ocenenie. Skutočný, všedný život je však v súčasnosti, najmä v škole a na jej čele, neobyčajne náročný. Nikto nevie, ako bude zajtra, o týždeň, ako budú prebiehať maturity. Ako sa vidí ocenená Edita Pečeňová v najbližšej budúcnosti?

Nemyslím na vyznamenanie, ako na dôvod vyvyšovať sa, vôbec nie. Netajím, že mám 5 rokov do dôchodku. Mám taký cieľ, pôvodný, chcela by som, čo sa týka školy dotiahnuť ho, ako sa len dá najdokonalejšie. To znamená, že chcem rekonštrukciu školy dovŕšiť. Neveľmi poznám vo svojom okolí riaditeľov, ktorí v 22 etapách obnovujú jednu inštitúciu. Mne sa to podarilo, teraz prebieha 23. etapa. Možno som tvrdohlavá, ale chcela by som dokončiť svoj pôvodný plán a odovzdať mladým, takú školu, na ktorú potom môžu dávať pozor. Samozrejme, mám aj odborné plány, veď 5 rokov je veľa...

– ... alebo málo...

Teraz sa mi zdá, že veľa, mali by sme si nájsť cestu, ako môže prežiť v tejto jazykovej situácii jedna národnostná škola v župnom meste. Čo má ponúkať, ako sa má viesť inštitúcia, ako vytvoriť kolektív, menšie kolektívy vo väčšom tíme, ako môžeme rozhodovať, čo chceme, ako zapojiť každého, aby bol zainteresovaný, nielen rozkazovať z riaditeľne, ale spolupracovať s ľuďmi, aby boli súčasťou svojej školy aj v tom zmysle, že každý je dôležitý. Nielen riaditeľ. Riaditeľ len manažuje, motivuje, organizuje a, samozrejme, konzekventne sa pridŕža vytýčených cieľov, ktoré sa vykryštalizovali za súčinnosti celého kolektívu. V tomto smere mám motiváciu aj ja.

Mám plány aj v rámci dolnozemskej spolupráce, čo by sa mohlo, malo, spolu s učiteľmi z Rumunska, Srbska, Chorvátska spraviť. Sú tam veľmi dobrí, veľmi šikovní, veľmi nadaní ľudia, od ktorých sa sústavne učím, obdivujem ich a závidím im, v akej jazykovej situácii môžu pracovať v porovnaní so mnou. To ma zároveň aj povzbudzuje, že sa netreba všetkého vzdávať. Existujú cesty aj pre nás, sú menšie či väčšie úspechy, ktoré sme dosiahli. Keď sa však pozriem späť, tak mi prichádzajú na um ťažkosti, ktoré som musela prekonať.

O takzvaných „úspechoch“ málokedy rozmýšľam. Vždy vidím malý, stredný alebo veľmi veľký problém, ktorý je nutné vyriešiť. Nesedávam v kancelárii a nepochvaľujem si, či sme len dobrí. Premýšľam o tom, čo ma trápi, čo by som mala vyriešiť, ako to vyriešim a čo by som mala urobiť. Od rána do večera. To je práca. Ako vyriešiť vo vyučovacom procese, čo sa na prvý pohľad nedá, ako organizovať povinnosti, ako vyriešiť konflikt dvoch – troch ľudí, ako motivovať údržbára, akým spôsobom niečo povedať vrátnikovi a podobne. Sú stále väčšie alebo menšie úlohy, ktoré treba vyriešiť. Nemôže byť ani reči, že človek sedí s vyznamenaním v ruke a sníva o veľkej sláve. Školstvo je, žiaľ, problematické, národnostné v rámci neho je zvláštna kapitola. Dvojnásobne sa treba zžiť s inštitúciou, ktorú vediete. A uvedomujem si, že pre mňa sú výzvy nevyčerpateľnou motiváciou.

ERIKA TRENKOVÁ

FOTO: EVA FÁBIÁNOVÁ, ĽUDO POMICHAL

ĽUDOVÉ NOVINY - LUNO.HU, FACEBOOK SLOVENSKÝSVET

X X X

NÁVRH ŠTEFANA DAŇA, BÝVALÉHO GEN. KONZULA SR

V BÉKEŠSKEJ ČABE, NA OCENENIE EDITY PEČEŇOVEJ

Editu Pečeňovú navrhol na ocenenie dlhoročný generálny konzul Slovenskej republiky v Békešeksj Čabe Štefan Daňo, ktorý sa pričinil počas svojho pôsobenia v Maďarsku o uznanie práce mnohých Slovákov v Maďarsku. Takto napríklad navrhol rezortné ocenenie ministerstva školstva pre Zuzanu Medveďovú / Veľkú medailu sv. Gorazda a Malú medailu sv. Gorazda/, pre Editu Pečeňovú / Veľkú medailu sv. Gorazda a Malú medailu sv. Gorazda/, pre Zuzanu Laukovú /Malú medailu sv. Gorazda/ a pre Michala Lásika / Malú medailu Sv. Gorazda/. Okrem toho pre pani Annu Ištvánovú najvyššie ocenenie Ministerstva kultúry SR.

„Podobne som rád, že som sa ako generálny konzul, mohol aktívne podieľať na presadzovaní prestavby a rekonštrukcie slovenských škôl v Békešskej Čabe, Sarvaši, Slovenskom Komlóši a v Novom meste pod Šiatrom a dať podnety pre zachovanie a ďalší rozvoj slovenského národnostného školstva v Maďarsku,“ vyznal sa Štefan Daňo, ktorý napísal nasledujúce laudácio na ocenenú:

Za dlhoročnú pedagogickú a riadiacu školskú činnosť, publikačné a metodické šírenie výučby slovenského jazyka, za ďalší rozvoj a upevnenie slovenského národnostného školstva a angažovanosť v národnostnom živote Slovákov žijúcich na území Maďarska.

Pani Edita Pečeňová je vydatá, z manželstva má dvoch vysokoškolsky vzdelaných synov. Menovaná v roku 1980 maturovala na čabianskom slovenskom gymnáziu. V štúdiách pokračovala na Filozofickej fakulte Univerzity Lóránda Eötvösa v Budapešti (ELTE, kde v roku 1985 získala diplom stredoškolského pedagóga slovenského jazyka a literatúry a ruského jazyka a literatúry.

Po absolvovaní vysokoškolského štúdia sa vrátila do Békešskej Čaby, kde nastúpila do zamestnania na Slovenskom gymnáziu, základnej škole, materskej škole a kolégiu ako stredoškolský pedagóg. V rokoch 1990-92 bola zástupkyňou riaditeľa a od roku 1997 doteraz úspešne vykonáva funkciu riaditeľky školy.

Od začiatku svojej pedagogickej činnosti sa aktívne zapájala do vyučovacieho procesu a začala sa angažovať v národnostnom živote Slovákov žijúcich na území Maďarska. V roku 1990 sa stala zakladateľkou a doteraz šéfredaktorkou jediného metodického časopisu zahraničných Slovákov pod názvom Slovenčinár. Cieľom tohto odborného a vedeckého časopisu je prezentovať skúsenosti z vyučovania slovenského jazyka na slovenských národnostných školách v zahraničí. Okrem Maďarska je časopis distribuovaný aj do Rumunska, Srbska a na Slovensko. Od roku 1994 je vedúcou pedagogičkou pre poslucháčov slovenského jazyka a literatúry na ELTE. V roku 2003 iniciovala vznik Slovenského metodického centra pre materské školy v Maďarsku. Doteraz je vedúcou tohto centra a vydavateľkou „Metodického časopisu pre predškolskú výchovu“.

Po získaní ďalšieho vysokoškolského diplomu, od roku 2005 pôsobí aj ako odborníčka pre verejné školstvo v Maďarsku. Je uznávanou autorkou viacerých odborných článkov z oblasti pedagogiky, výučby slovenského jazyka a vzdelávania žiakov a študentov na základných a stredných školách, ako aj z oblasti výchovy a výučby v predškolských zariadeniach. V školskom roku 2018/19 v priestoroch školy opäť rozbehla vyučovanie slovenského jazyka pre rodičov a dospelých, kurz v súčasnosti navštevuje viac ako 50 záujemcov.

Od vymenovania za riaditeľku školy prešla ňou riadená školská inštitúcia významnými zmenami, a to nielen vo vyučovacom procese, ale aj v jej materiálnom a technickom zabezpečení. V roku 2006 sa pričinila o to, že škola prešla do priameho riadenia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, čím sa osamostatnila jej pôsobnosť v Maďarsku. Súčasne pripravovala veľkú rekonštrukciu a prestavbu objektu školy, ktorá sa začala v roku 2009 a v 19 etapách sa do roku 2015 na nej preinvestovalo viac ako 500 mil. HUF, aj za súčinnosti s GK SR v Békešskej Čabe a CSSM. V súčasnosti už zrekonštruovaný objekt školy poskytuje komfortnejšie podmienky na vyučovanie a celodenné ubytovanie pre viacerých žiakov a študentov, ktorí sú zo vzdialenejších regiónov.

Vďaka tejto modernizácii škola má 378 žiakov a študentov, z toho 101 detí, ktoré navštevujú denné predškolské zariadenie. V súčasnosti na škole pôsobí 38 pedagógov a 22 ďalších zamestnancov. Už niekoľko rokov na škole vyučujú aj hosťujúci učitelia zo Slovenska. Pod jej vedením sa škola zapája do rôznych celoštátnych projektov, v ktorých úspešne obstála a niektoré vyhrala. Škola aktívne rozvíja aj partnerské kontakty so školami na Slovensku. Okrem toho viacerí maturanti školy boli prijatí resp., už absolvovali vysokoškolské štúdium na slovenských univerzitách.

Pani Edita Pečeňová sa aktívne zapája do národnostného života Slovákov žijúcich v Maďarsku a to nielen na úrovni čabianskej samosprávy, ale aj v organizačných štruktúrach Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. Udržiava dobré pracovné kontakty s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR, ale aj s Generálnym konzulátom SR so sídlom v Békešskej Čabe.

Za svoju doterajšiu vynikajúcu pedagogickú a odbornú prácu, za aktívnu a príkladnú národnostnú činnosť bola vyznamenaná viacerými oceneniami. Maďarské Ministerstvo školstva a vzdelávania menovanú ocenilo rezortnými pochvalami v rokoch 1988, 2000, 2002 a 2005. Za výchovu talentov v roku 2014 dostala Cenu Bonis Bona. V roku 2006 jej Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR udelilo Malú medailu sv. Gorazda. Je nositeľkou pedagogickej Ceny Samuela Tešedíka a národnostnej Medaily Za čabianskych Slovákov.

Pri príležitosti 70. výročia založenia Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a kolégia v Békešskej Čabe navrhujem na Deň učiteľov v roku 2020 Edite Pečeňovej udeliť eľkú medailu sv. Gorazda
za dlhoročnú pedagogickú a riadiacu školskú činnosť, publikačné a metodické šírenie výučby slovenského jazyka, za ďalší rozvoj a upevnenie slovenského národnostného školstva a angažovanosť v národnostnom živote Slovákov žijúcich na území Maďarska.

Dr. ŠTEFAN DAŇO

NA SNÍMKACH VO FOTOGALÉRII:

Ocenená Edita Pečeňová j v spoločnosti ľudí jej blízkych, spolupracovníkov, priateľov i predstaviteľov slovenského života v Maďarsku, ako aj v prítomnosti pedagógov - kolegov a výnimočných osobností z Dolnej zeme (zo srbskej Vojvodiny), ako aj počas Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2018 v Bratislave, kde z rúk vtedajšieho predsedu ÚSŽZ Jána Varša prevzala Pamätnú medailu ÚSŽZ za jej pedagogický prínos a angažovanosť vo "veci slovenskej" v rámci rozvoja slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku.

Na fotografiách s Editou Pečeňovou: Alžbeta Račková Hollerová, predsedníčka CSSM, Michal Lásik, dlhoročný zástupca riaditeľky E. Pečeňovej v čabianskej škole, Ján Varšo, predseda ÚSŽZ a ďalší ocenení dolnozemci Pamätnou medailou ÚSŽZ v Bratislave v roku 2018, pedagogička Mária Andrášiková z Báčskeho Petrovca, bývalá dlhoročná predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová Melichová, Ján Varšo s Editou Pečeňovou na oslavách 30. výročia činnosti Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku vo februári 2020 v Békešskej Čabe.

Na posledných dvoch fotografiách bývalý generálny konzul SR v Békešskej Čabe Štefan Daňo, ktorý podal návrh na ocenenie E. Pečeňovej Veľkou medailou sv. Gorazda. Snímky sú z mája 2011: Štefan Ďaňo a Michal Lásik na pôde GK B. Čaba, Š. Daňo v spoločnosti Anny Ištvánovej, emblematickej osobnosti Slovákov v Maďarsku a Michala Lásika pred Čabianskym slovenským oblastným domom.