Dolnozemských pedagógov poctili v Báčskom Petrovci Cenou Samuela Tešedíka

Seminár slovenských dolnozemských učiteľov má charakter putovného rázu a strieda sa každoročne v rámci krajín Dolnej zeme a späté je aj s udeľovaním Ceny Samuela Tešedíka. Naposledy v Báčskom Petrovci, čiže v Srbsku, bolo v októbri roku 2015. Tohto roku sa stretnutie učiteľov zase prinavrátilo do Srbska, čiže do Báčskeho Petrovca. Zraz pedagógov zo Srbska, Maďarska, Rumunska, Chorvátska a Slovenska sa konal v sobotu 6. októbra 2018 v slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom. Atmosféru a dianie na významnom pracovno-spoločenskom podujatí slovenských dolnozemských pedagógov približuje slovom aj obrazom na portáli týždenníka Slovákov v Srbsku HLAS ĽUDU - www.hl.rs - reportér a redaktor týždenníka Jaroslav Čiep.

Stretnutie učiteľov je pracovného rázu a ide o odborný seminár, ktorý všetkým účastníkom prináša nové poznatky. Učitelia zo štyroch dolnozemských krajín sa opäť stretli Báčskom Petrovci už v piatok večer 5. októbra, keď na petrovskom gymnáziu oslavovali Deň školy. Následne sústredenie pokračovalo v rámci 9. stretnutia slovenských učiteľov a udelenia Ceny Samuela Tešedíka.

Seminár pre učiteľov

Na týchto stretnutiach sa pravidelne prezentujú príspevkov zo desať predstaviteľov slovenských učiteľov z Maďarska, Rumunska, Chorvátska a zo Srbska. Všetkých prítomných na domácej pôde privítala riaditeľka školy Anna Medveďová a program moderovala koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM Svetlana Zolňanová.

Po príhovoroch organizátorov a početných hostí, odzneli i úvodné prednášky na tému Prvky ľudovej tradície v našich učebných osnovách. Referentmi v úvodnej časti boli prof. PhDr. Ladislav Lenovský, PhD. z Katedry etnológie a mimoeurópskych štúdií na Filozofickej fakulte Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave. Hovoril na tému (Tradičná) ľudová kultúra v edukačnom procese ako faktor formovania súčasného človeka.

Úvodnou referentkou bola aj kolegyňa z rovnomennej katedry, zároveň i dekanka FF UCM doc. Mgr. Katarína Slobodová-Nováková, PhD.. Ona priblížila tému Tradičná kultúra a jej využitie vo vyučovacom procese.

Potom sa k slovu dostali aj účastníci z jednotlivých krajín. Pedagógovia si otvorene pohovorili o načrtnutej problematike, ale i problémoch, na ktoré pri zachovávaní identity vo svojich materských krajinách narážajú. V rámci pobytu v Petrovci učitelia zo susedných krajín navštívili tunajšie gymnázium, ale aj iné znamenitosti Petrovca.

Cena Samuela Tešedíka

Už sedem rokov za sebou pri tejto príležitosti organizátori popredným slovenským učiteľom v zahraničí udeľujú i prestížne medzinárodné učiteľské ocenenie ako Cenu Samuela Tešedíka. Zriaďovateľmi Ceny sú Spoločnosť pre edukáciu a kultúru v Nadlaku, Asociácia slovenských pedagógov v Báčskom Petrovci a Čabianska organizácia Slovákov v Békešskej Čabe. Cena sa udeľuje za celoživotné dielo trvalej hodnoty a za vynikajúcu pedagogickú, organizátorskú a riadiacu prácu v oblasti slovenského školstva v zahraničí. Cena zahŕňa medailu, diplom a finančnú čiastku.

Cenu Samuela Tešedíka za rok 2018 si vyslúžili nasledovní učitelia: Petrovčanka Anna Medveďová a Pivničanka Tatiana Naďová zo Srbska, Mária Matejdesová-Kendelová z Maďarska a Bianca Mária Unc z Rumunska. Aj tohto roku, už po štvrtýkrát, udelili Pamätné listy Samuela Tešedíka. Tie sa dostali do rúk učiteľky z Hložian Márii Miškovicovej zo Srbska, Ingrid Zachorecovej zo Slovenska a Margite Žagarovej z Chorvátska. Zároveň ich dodatočne odovzdajú aj Piroške Majerníkovej z Maďarska a Anne Molnárovejz Rumunska.

Ocenením pedagógom sa primeranými slovami prihovorili aj v mene organizátora podujatia predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku Anna Tomanová-Makanová, republiková poslankyňa v Srbsku Libuša Lakatošová. V mene Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa prihovoril jeho bývalý predseda Igor Furdík, generálny konzul SR v Békešskej Čabe. Ocenených laureátov pozdravila aj predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová-Račková, v mene Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky sa prihovorila prítomným Katarína Čamborová. Po ukončení viac ako dva a polhodinového večerného podujatia nasledovala spoločná večera.

JAROSLAV ČIEP

Foto: autor

ZDROJ: www.hl.rs, HLAS ĽUDU

Doterajší laureáti Ceny Samuela Tešedíka

za vynikajúcu pedagogickú, organizátorskú a riadiacu prácu v oblasti slovenského národnostného školstva v zahraničí:Zuzana Medveďová z Maďarska (2012), Edita Pečeňová z Maďarska (2013), Dagmar Hupková zo Slovenska (2014), Pavel Hlásmik z Rumunska, Jaroslav Miklovic zo Srbska (2016), Mária Andrášiková zo Srbska (2017);
za didakticko-metodickú prácu vykonávanú v prospech vzdelávania v slovenskom jazyku v zahraničí:Rudolf Jaroš z Rumunska (2012), Pavel Bujtár z Rumunska, Pavel Tomáš zo Srbska (2014), Ľudmila Šomráková z Rumunska (2017);
za mimoriadnu voľnočasovú činnosť vyvíjanú pre deti a mládež v slovenských komunitách v zahraničí: Anna Kapusniaková z Rumunska (2015), Vlatko Miksád z Chorvátska (2016);
za celoživotné dielo, ktorým sa vytvoril významný príspevok trvalej hodnoty pre rozvoj slovenskej vzdelanosti v zahraničí:Viera Boldocká zo Srbska, Anita Murgašová zo Slovenska (2012), Ján Kaňa zo Srbska, Oľga Suchánská z Rumunska (2013), Libuše Pestiová z Maďarska (2014), Judita Kaszalová Szabadová z Maďarska, Ján Kopčok zo Srbska (2015), Anna Molnárová z Maďarska (2016), Anna Kondačová z Maďarska (2017).

Pamätné listy Samuela Tešedíka

za prínos a tvorivosť v oblasti výchovno-vzdelávacej práce s deťmi a mládežou v komunitách zahraničných Slovákov: Andrej Kuric z Chorvátska, Martin Listmajer zo Srbska (2015), Veronika Árendášová z Maďarska, Darina Poliaková zo Srbska (2016), Mária Kotvášová Jonášová zo Srbska, Valéria Petőfiová z Maďarska, Alžbeta Vancu z Rumunska (2017);
za celoživotný prínos v oblasti výchovy a vzdelávania pri príležitosti životného jubilea: Anna Karolína Dováľová z Rumunska (2015);
za vzornú reprezentáciu školy v súťažiach národnostných škôl v domovských krajinách alebo v zahraničí: Mária Štefanková z Rumunska (2016).

KTO BOL SAMUEL TEŠEDÍK

Slovenský evanjelický kňaz a kazateľ, zakladateľ odborného školstva a pôdoznalectva v Uhorsku, pokrokový pedagóg, spisovateľ, polyhistor, filantrop a zeman. Jeho pôsobnosť významne prekročila hranice slovenskej komunity a v Maďarsku je vnímaný ako významná osobnosť dejín. Svojou pedagogickou a ľudovýchovnou činnosťou nadväzoval na J. A. Komenského a nemeckých filantropistov. Rozvíjal novátorskú výchovno-vzdelávaciu činnosť v duchu požiadaviek jozefínskeho osvietenstva. Jedna z najvýznamnejších osobností – Slovákov na Dolnej zemi, kde Samuel Tešedík vytvoril v Sarvaši diela európskeho formátu v oblasti poľnohospodárstva. Najväčším Tešedíkovým počinom bolo založenie prvej praktickej poľnohospodárskej školy nielen v Uhorsku, ale na svete. Okrem toho sa venoval aj pedagogickej činnosti a ľudovýchovnej práci.

Samuel Tešedík sa narodil 20. apríla1742 v Irši (Albertirša - Uhorsko/ Maďarsko) v rodine slovenského evanjelického kňaza, pochádzajúceho z Púchova. Študoval najprv na gymnáziu v Bratislave, potom prešiel na teológiu do nemeckého Erlangenu a po krátkom kaplánovaní v Šuranoch povolali ho za farára do Sarvaša, jedného z najvýznamnejších centier dolnozemských Slovákov. Tam, medzi slovenskými vysťahovalcami pôsobil až do svojej smrti.

Samuel Tešedík je vďaka svojmu dielu a aktivitám dodnes mimoriadne oceňovaný slovenskou historickou vedou, zároveň je neustálym zdrojom inšpirácie pre ľudí zaoberajúcich sa poľnohospodárstvom. Skutočne bolo dielo S. Tešedíka v oblasti ľudovýchovnej práci a reformátorskej činnosti v poľnohospodárstve – a nielen iba z pohľadu 18. storočia, jedinečné.

Priekopník a novátor poľnohospodárstva

Svoje úsilie koncentroval najmä v poľnohospodárstve, ktorého budúcnosť na prelome feudalizmu a kapitalizmu videl v likvidácii tradičného trojpoľného systému hospodárenia. Bol horlivým propagátorom striedania plodín, rozorávania úhorov a siatia nových rastlín, najmä krmovín (ďateliny a pod.) Zároveň bol zástancom lepšieho hnojenia pôdy, aby sa získala bohatšia úroda. Medzi najvýznamnejšie novoty, ktoré S. Tešedík zaviedol, patril nový systém zúrodňovania zasolených pôd. Práve táto novátorská činnosť mu získala uznanie i v zahraničí – nemecká Jenská mineralogická spoločnosť ho v roku 1789 poctila čestným členstvom.

Najvýznamnejším počinom Samuela Tešedíka bolo založenie poľnohospodársko-priemyselného ústavu s národnou školou a vzorovým poľnohospodárstvom, manufaktúrnymi dielňami, knižnicou a zbierkami na výchovu mladých moderných roľníkov, remeselníkov i učiteľov. Takto v roku 1779 založil v Sarvaši prvú praktickú školu nielen v Uhorsku, ale išlo o jednu z prvých škôl tohto typu na svete.

Zástanca slabých a biednych ctil Komenského dielo

Samuel Tešedík bol vzdelancom a ľudovýchovným aktivistom mimoriadneho zjavu. Bol zástancom práva na vzdelanie pre všetkých, a práve v tom videl vyslobodenie prostého ľudu z biedy, tmárstva a zároveň aj politickej neslobody. Tieto svoje revolučné názory vyjadril v roku 1784 v diele Der Landmann in Ungarn, was er ist und was sein koente (Roľník v Uhorsku, čím je a čím by mohol byť). Knihu preložili aj do maďarčiny, vyšla v niekoľkých vydaniach a zrejme prispela aj k tomu, že že reakčné uhorské úrady Tešedíkov ústav v roku 1804 zatvorili.

Významná bola činnosť S. Tešedíka aj v oblasti pedagogiky. Bol veľkým propagátorom a horlivým stúpencom Komenského učenia a z neho vychádzal v nadväznosti na uhorskú tradíciu – či už ako autor spisov a učebníc, alebo ako člen Kráľovskej školskej komisie v Bratislave.

Najrozhľadenejší národohospodársky mysliteľ osvietenských čias a priekopník poľnohospodárskeho pokroku u nás – ako citujeme publikáciu Vede a národu (autor Ján Barica, vyd. Smena, Bratislava, 1984), zomrel vo vianočnom čase 27. decembra 1820 v Sarvaši a z vďaky za jeho život i dielo ho slovenskí dolniaci pochovali medzi svojich.

V miestnej Slovenskej základnej škole, materskej škole a žiackom domove, ktorá v súčasnosti patrí v pôsobnosti Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku k vzdelanostnej pýche Slovákov žijúcich v Maďarsku, si žiaci z vďaky k tomuto učencovi, vzdelancovi a národovcovi na Samuela Tešedíka pri rôznych výročiach spomínajú, píšu o jeho odkaze súťažné eseje. Pričom priamo na budove školy je osadená pamätná doska ďalšieho veľkého Slováka, ktorý na čas spojil svoj život so Sarvašom – Gen. Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, ktorý práve v tejto škole maturoval.

Aj z týchto súvislostí je zrejmé, že slovenské korene a duch zo Sarvašu, podobne ako aj z ďalších kľúčových vzdelávacích centier celej slovenskej Dolnej zeme, nikdy nevymizne. Je nanajvýš dôležité pre všetkých Slovákov, aby sme ho všemožným spôsobom nielen pripomínali, ale najmä posilňovali...