Dobrý vietor do plachiet, alebo na vlnách Skadarského jazera

V sobotu 27. augusta 2011 Slováci žijúci v Čiernej Hore mali svoj deň. Združujúca organizácia Čiernohorsko-slovenské priateľstvo (ČSP) organizovala totiž plavbu Skadarským jazerom. Na akcii sa zúčastnilo 50 ľudí, išlo najmä o Slovenky žijúce v Čiernej Hore s ich rodinami.

Dvaja hlavní organizátori príťažlivého podujatia boli emigranti z Petrovca: Ondrej Vízi, riaditeľ Prírodovedeckého múzea Čiernej Hory a Michal Spevák, predseda ČSP. Organizátorom skvele vyšlo počasie - bol krásny slnečný deň, pričom fúkal aj dobrý vietor do plachiet. Účastníci takto príjemne prežívali čas plavby, nadväzovali medzi sebou nové priateľské kontakty, v čom vlastne aj tkvel zmysel plavby. Združili sa Slováci žijúci v Čiernej Hore, nechýbali krajania z miest ako Herceg Novi, Tivat, Budva, Ulcinj a, samozrejme, z Podgorice.

Plavba trvala od 10. do 17. hodiny. No lodi sa podávali bryndzové halušky, rôzne ďalšie tradičné „chuťovky“ vrátane borovičky, a tak účastníci plavby mali možnosť ochutnať aj vôňu Slovenska. Nechýbali, prirodzene, ani čiernohorské priganice, víno a ryba. Účastníci plavby mali možnosť okúpať sa v najväčšom jazere juhovýchodnej Európy. Počas plavby bola verejnosti predstavená publikácia Prvé tri kroky, ktorá vyšla s podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v decembri 2010. Bola to v poradí už druhá plavba po vlnách Skadarského jazera. Tú prvú čiernohorskí Slováci usporiadali v auguste 2009, nasledujúca je plánovaná na rok 2012.

Slováci migrovali do Čiernej Hore z viacerých vĺn. Prví prisťahovalci boli rakúsko-uhorskí vojaci. Podľa cirkevných kníh Andrej Skladaný z Ružomberku prišiel do Boky Kotorskej v roku 1860. Aj dnes žijú jeho potomkovia v meste Kotor. V novej dobe sem migrovali z dvoch smerov: zo Slovenska a z Vojvodiny. Zo Slovenska migrovali hlavne ženy za účelom spájania rodiny, a to ešte v časoch bývalého Československa, keď sa sťahovali do bývalej Juhoslávie. Z Vojvodiny Slováci migrovali do Čiernej Hory za prácou, ale tiež aj s pohnútkami spájania rodín. Podľa sčítania obyvateľstva v Čiernej Hore žije 73 Slovákov (oficiálne sa tak vyjadrili na sčítaní), čo je pokles o 15 osôb v porovnaní s rokom 2003, keď tu žilo 88 Slovákov. V hlavnom meste Podgorica je zaznamenaný rast etnických Slovákov zo 17 (rok 2003) na 25 osôb (rok 2011). Podgorica je v tomto kontexte aj mestom, v ktorom žije najviac Slovákov na území Čiernej Hory, nasleduje Tivat 14, Herceg Novi 13, Bar 8, Budva 6.

Spolok Čiernohorsko-slovenské priateľstvo svojou prácou neustále prehlbuje spoluprácu medzi národmi a medzi Slovenskom a Čiernou Horou a plavba vyznela aj preto ako symbol existencie slovenského národa v Čiernej Hore.