Deň slovenských novinárov v Maďarsku oslavne aj pracovne v Mlynkoch

Ak je niečo elixírom, životobudičom, motiváciou a zajedno aj láskavým pohladením pre zveľaďovanie slovenskosti v krajanských prostrediach nášho slovenského sveta, okrem džavotu detí a lúskania slovenskej abecedy v školách, potechy kultúrnych, najmä folkloristických činov ako pocty dedičstvu predkov či ponorenia sa do riadkov "odprášených" literárnych dokumentov i živej beletrie a veršov času, ktorým dýchame, je to nepochybne pulzujúci na nikde sa nekončiacej aktualizačnej vlne časozber krajanských médií.

Nie je a nemôže tak byť inak ani v Maďarsku, kde naša Slovač, verná tradíciám slovenského tlačeného slova (a veď práve v Pešťbudíne v čase nostalgického rozkvetu monarchie Slováci vydávali vo svojom jazyku vážne a vážené noviny, naozaj pre všetkých Slovákov v Uhorsku, zasluhujúce si našu pozornosť dodnes!) slávi v piatok 4. októbra 2019 svoj tradičný sviatok - Deň slovenských novinárov v Maďarsku. Konkrétne sa viaže k prvému historickému vydaniu týždenníka ĽUDOVÉ NOVINY (4. októbra 1957), ktoré v rôznych modifikáciách i podmienkach so cťou pretrvali podnes. Aby v tom najlepšom, ako len vládzu ich tvorcovia a podporovatelia, šírili slovenské slovo, ducha, ale i nádej, že Slováci aj pod pravým brehom Dunaja vo svojej láske k slovenskosti vytrvajú, aj keď často v dilemách (ne)dokonaných splynutí s väčšinovým národom, jeho kultúrou i jazykom, i v ďalších generáciách.

Do tejto neľahkej driny im žičíme silu, vervu i energiu, a to i s vierou, že napriek pokročilému zdecimovaniu intelektuálnej časti Slovače (a veď tej a najmä jej prináleží postaviť sa do prvého šíku „národne cítiacich a formátovo slovensky vedomelých“) sa nielen v Mlynkoch a pod Pilíšom, ale aj v Budapešti, Novohrade, Zemplíne i na šírej slovenskej Dolnej zemi „všetko to najsamkrajšô“ v podobenstvách jazyka, zvykoslovia, írečitosti kultúrnych a duchovných prejavov a úcty k predkom nielenže zachová, ale aj, s pomocou Božou, v individuálnych či kolektívnych – spolkových aktivitách a pričineniach, rozvinie.

Sviatočný a zajedno i pripomienkový deň je aj viacerými žurnalistickými pozitívami a hmatateľnými činmi oprávneným dôvodom na to, aby sa v piatok 4. októbra od 10.00 h v Stredisku pilíšskych Slovákov v Mlynkoch (Pilisszentkereszt) v organizátorskej gescii Neziskovej verejnoprospešnej spoločnosti SlovakUm s. r. o., redakcie Ľudových novín a Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, uskutočnilo stretnutie slovenských novinárov v Maďarsku. V programe, ktorý pozostáva zo slávnostnej aj tvorivo-pracovnej časti, zaznejú slová na úvod v podaní Evy Fábiánovej, šéfredaktorky týždenníka Ľudové noviny, a Alžbety Hollerovej Račkovej, predsedníčky Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. Následne sa uskutočnia tri odborné prednášky – Imrich Fuhl, konateľ spoločnosti SlovakUm s. r. o., vystúpi s témou „Verejnoprávnosť a slovenské médiá“, Ľudo Pomichal, publicista a pracovník Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí pre oblasť médií a člen Redakčnej rady Ľudových novín, prispeje tematickým pohľadom nadpísaným titulom „Čo znamená byť národnostným novinárom?“, kým Gregor Martin Papucsek, jazykový redaktor týždenníka Ľudové noviny a spravodajca Slovenského rozhlasu RTVS, sa k prítomným účastníkom a hosťom podujatia prihovorí s doslova a do písmena večnou témou „Jazyk národnostných novinárov“.

X X X

Noviny, časopisy, rozhlas a televízia, v tomto miléniu ale najmä okrídlené internetové formáty, sú v tom najlepšom slova zmysle neprekonateľným, poctivým až detailným zapisovateľom, pozorovateľom, svedkom, pokušiteľom, kritikom, ale aj kolektívnym informátorom, agitátorom, propagátorom a organizátorom (aby som pripomenul kľúčovú úlohu a poslanie serióznych médií tak, ako ich proklamovali poprední odborníci v našom časopriestore na fakultách žurnalistky v strednej a východnej Európe).

Zajedno vo svojich ambíciách proklamujú aj výchovno-vzdelávací, poznávací, kultúrno-estetický a sociálno-duchovný aspekt, pričom v prostrediach národnostných menšín - a Maďarsko v tomto nie je výnimkou - vystupuje do popredia zásadný fenomén, a tým je v konkrétnom prípade slovenský jazyk, materinská reč všetkých Slovákov. Napokon, aj Slováci v Maďarsku ju získali a uchovávajú si ju (napriek historickým priekom stáročí, nevnímania a netolerancii až hegemónii väčšinového maďarského národa aj v 20. storočí poznačenom viacerými vlnami maďarizácie a štátom riadenej asimilácie Slovákov v Maďarsku!) v neľahkom sociálno-kultúrnom a jazykovom prostredí pozvoľna žičiacemu "nevzopreniu sa prirodzenej presile".