Aradáč zosmutnel, pani Anna Bagľašová sa pobrala do večnosti. Krajania vo Vojvodine prišli o ďalší symbol slovenskosti a ľudskej šľachetnosti

Nikdy som nepripúšťal, že jar ako symbol odjakživa sa prebúdzajúceho, pučiaceho, rozkvitajúceho a rozvoniavajúceho, jednoducho opäť a zas sa snujúcimi sa plánmi okysličovania dennodenného pulzovania tela, ducha, myšlienok, najmä však s láskyplnou starostlivosťou o svoj domov, rodinu, najbližších, nové potomstvo, je onou odvekou znakovou nádejou na príjemné nadobúdanie energie, optimizmu a vzájomného povzbudzovania sa, môže ukázať aj inú - clivú, smutnú ba trúchlivú tvár. A predsa. Všetko je inak. Často znenazdajky, z minútu na minútu. Najbližším v rodine i kruhu priateľov sa zatají dych, cez prívaly sĺz a bôľu ani netušiac, že stratou vzácneho človeka sa mení razom celý ich svet. A tak i preto na stovky, ba dovolím si povedať, tisíce ľudí - predovšetkým však na najmilšiu a najbližšiu rodinu, blízkych priateľov či vzdialenejších známych, doľahol v utorok 31. marca 2020 v Aradáči, v celej slovenskej Vojvodine i u nás na Slovensku, takýto skrúšený pocit po správe, že vo veku nedožitých 59 rokov skonala mnohým nám vzácna Anna Bagľašová, rodená Kokavská, z Aradáča.

Táto smutná zvesť nás všetkých, ktorí sme vždy vľúdnu, usmiatu a láskavú pani Anku mali možnosť spoznať aj my na Slovensku, zastihla nepripravených. V pohnutí a v emočnej trúchlivosti sa aj preto iba ťažko hľadajú slová útechy pre jej najbližších, súcitu pre priateľov, najmä Aradáčanov.

Z úcty k pani Anne Bagľašovej, ktorú sme si vypestovali počas našich stretávok na podujatiach a vzájomných debatách aj my v Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí, som ešte v nočnom čase pri horiacej sviečke v rozjímaní a v duchu na diaľku s tými, ku ktorým sa táto správa dostala, tíšil smútok pri spomienkach na neopakovateľnosť spoločných zážitkov a radosti, že sa s láskou a porozumením dokážeme my, Slováci, z rôznych končín Európy a sveta, vnímať a vytváraním našich krehkých priateľstiev navzájom posilňovať, povzbudzovať slovenskosť v nás.

A tak som si pripomenul okamihy, ba s usilovnosťou naďalej v archíve hľadám aj fotografie ešte z môjho prvého osobného stretnutia s pani Ankou a ďalšími prívetivými, úprimnými a pohostinnými Aradáčanmi - v máji pred deviatimi rokmi priamo v jej rodisku. Najmä ale na chvíle počas zblížení s našimi Slovákmi z Vojvodiny vrátane zručných ženičiek z Aradáča na Podpolianskych slávnostiach v Detve na Krajanskom dvore. Zakaždým boli pod taktovkou pani Anky Bagľašovej zárukou vrúcneho, dobrého slova, skvelej nálady aj vďaka vzácnym Aradáčskym meškárkam, melódiám ich gombičkových harmoník, piesní, dobrotivosti k návštevníkom nášho spoločného slovenského dvora.

Pred očami sa mi teraz s dávkou vcelku prirodzenej nostalgickej clivoty vyjavujú nádherné výšivky, majstrovské zákusky, priam umelecky vytvarované herovky, na jazyk sa pýta z diaľky rozvoniavajúci baraní guláš... A do toho obdivujúce živé obrazy, ktoré nadchýnali návštevníkov Krajanského dvora počas očarujúceho čepčenia nevesty (a doslova, pretože "modelkou neskonalej folkloristickej nádhery s precítenou vďakou za kultúrne dedičstvo našich predkov" v jedinečnom aradáčskom, následne aj jánošíckom kroji, zakaždým bola nevesta pani Anky - Katka Mosnáková - Bagľašová, manželka jej syna Ivana a matka dvoch parádnych vnukov).

Inak, ako takto ľudsky a úprimne mi na um neprichodí na diaľku povedať pani Anke posledné zbohom. Pretože tak a ešte bezprostrednejšie, sťaby rodinne, sme ju zažívali a spoznali pod našou Poľanou. Vaša prítomnosť, priateľské objatia a milý, vždy dobrú pohodu vzbudzujúci úsmev, nám budú všetkým veľmi chýbať.

V týchto smutných okamihoch vyslovujem úprimnú sústrasť a hlboký súcit v súvislosti so skonom pani Anny Bagľašovej najbližšej rodine a príbuzenstvu, ako aj jej priateľom a mnohým dobrým známym, ktorú prejavuje pán Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku. V odchode pani Bagľašovej do večnosti stráca podľa jeho slov "celá spoločensko-kultúrna komunita Slovákov vo Vojvodine jeden zo vzácnych diamantov ľudskosti, porozumenia, všestranných aktivít a neúnavného vzájomného podporovania sa našich krajanov v Srbsku, a to najmä teraz, keď nás všetkých, vrátane vojvodinských Slovákov, vystavujú nevľúdne časy ťažkým skúškam. V odkaze pre pozostalých i preto Ján Varšo vysiela presvedčenie, aby nás aj podobné smutné chvíle, ktorým sú naše osudy a príbehy vystavené, nabádali k zomknutiu sa, prejaveniu súdržnosti, solidarity. Pretože duch a s ním a všetko to nedoceniteľné, čo tu po sebe zanecháva pani Anna Bagľašová, najmä jej pozitívny a vrúcny vzťah k dedičstvu predkov a tým aj posilňovaniu slovenského povedomia, jazyka, kultúry a všetkého, čo nás v slovenskosti povzbudzuje, tu po nej zostáva s vierou, že dlho-predlho ešte pretrvá!"

Osobne i ja vyjadrujem svoj žiaľ a ľudskú účasť synovi pani Anky - Ivanovi Bagľašovi a jeho milej rodinke - manželke Katke s deťmi, ako aj ostatnému najbližšiemu rodinnému príbuzenstvu a priateľom pani Anny Bagľašovej nielen v jej rodnom Aradáči, ale v celej slovenskej Vojvodine i u nás na Slovensku, kam sa zakaždým s úľubou vracala. Vnímajúc nevšednosť daru života, ako je príjemné mať dva slovenské domovy: na Dolnej zemi v Aradáči, ale aj na Slovensku, u syna s rodinou, a to hneď v rázovitej Očovej...

Nikdy na Vás nezabudneme, pani Anka!

S úctou a v tichých rozpomienkach za všetkých Vašich priateľov a známych na Slovensku, ktorí si vysoko vážili Vaše priateľstvo a neobyčajne úprimnú ľudskú empatiu, sa s Vami lúči Ľudo Pomichal.

Česť Vašej svetlej pamiatke!

Za Annou Bagľašovou v spomienkach

v nekrológu Kataríny Pucovskej

Anna Bagľašová (rod. Kokavská) z Aradáča, bola predsedníčkou MOMS Aradáč, prvou predsedníčkou Spolku žien Ruža a zároveň, ako uvádza kolegyňa Katka Pucovská na portáli kulpin.net v spomienkach v rozlúčkovom nekrológu za obľúbenou, skromnou a mimoriadne ústretovou vojvodinskou Slovenkou, ktorá zdobila ako neúnavná kultúrna pracovníčka vojvodinských, najmä aradáčskych Slovákov, sa narodila 17. septembra 1961 v Aradáči.

Profesijne sa orientovala na prácu ekonómky a účtovníčky v Aradáči a Zreňanine. Celý svoj voľný čas venovala svojmu rodisku, kultúrnemu, cirkevnému a spoločenskému životu v tomto prostredí, ako aj jeho prezentácii v Srbsku a v zahraničí. Bola jednou zo zakladateliek a dlhoročných organizátoriek Festivalu zvykov a obyčají V aradáckom šírom poli.

Bola prvou predsedníčkou Spolku žien Ruža. V rokoch 2011-2017 bola predsedníčka MOMS Aradáč, pokým v Kultúrnom centre Aradáč zastávala funkciu tajomníčky. Realizovala početné dokumentárne a národopisné výstavy, ako aj iné kultúrne podujatia. V roku 2018 zostavila knihu Divadlo v Aradáči (K 130. výročiu) vo vydaní Kultúrneho centra Aradáč a Slovenského vydavateľského centra z Báčskeho Petrovca.

Spolu so synom Ivanom sa v roku 2018 zaslúžila o otvorenie Slovenského domu v Aradáči pre potreby všetkých ochotníckych spolkov pôsobiacich v tomto prostredí. V roku 2009, ako podpredsedníčka MOMS Aradáč, získala uznanie Matice slovenskej v Srbsku.

Katarína Pucovská v závere nekrológu na portáli KULPIN.NET pripomína, že pani Anna Bagľašová "pracovala s veľkým nadšením a entuziazmom. Tí, ktorí s ňou spolupracovali, ju poznali ako usilovnú, spoľahlivú, vytrvalú a vždy ochotnú pomôcť v zachovávaní a rozvoji slovenskej vojvodinskej kultúry. Jej nevšedná skromnosť a šľachetnosť, ktorou sa vyznačovala jej práca, bude chýbať nielen Aradáčanom, ale aj všetkým tým, ktorí ju mali možnosť poznať."

Česť jej pamiatke!

Na snímkach vo fotogalérii:

Okamihy stretnutí s pani Annou Bagľašovou počas vzácnych zblížení Slovákov zo srbskej Vojvodiny s domovinou svojich predkov na Krajanskom dvore počas Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve. S pani Ankou sme v spoločenstve ďalších krajanov, ako aj Slovákov z našej spoločnej vlasti, zažili počas niekoľkých ročníkov množstvo debát, príjemných okamihov a aj gurmánskych zážitkov z ponúk, s ktorými práve ženičky z Aradáča pod Poľanu s radosťou prichádzali. Vlastne sa tu schádzali aj celé rodiny, priatelia, známi...

A tak na snímkach defilujú okrem pani Anny Bagľašovej aj jej priateľky z Aradáča, chýrne harmonikárky - meškárky, jej syn Ivan a nevesta Katarína s obidvoma vnukmi, ale aj pán prezident Ivan Gašparovič, ktorý sa zakaždým s radosťou vždy zvíta s vojvodinskými Slovákmi na Krajanskom dvore, pán Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ďalší priatelia - krajania zo slovenského zahraničia, ako aj my ďalší z ÚSŽZ - kolegyňa Milina Sklabinská i ja, autor tejto spomienky, ktorí sme sa s pani Annou Bagľašovou zakaždým s láskyplnosťou stretávali.