Konferencia Ako ďalej, Slováci v Maďarsku? akcentovala problematiku úrovne výučby slovenčiny v školách a rozvíjania slovenskosti v národnostnom živote

Konferencia Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?, ktorá sa počas niekoľkých rokov stala platformou reflektujúcou riešenie aktuálnych problémov, ale aj načrtnutie perspektív a reálnych vízií spolkového, vzdelanostného, kultúrneho a duchovného života Slovákov v Maďarsku, v gescii Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) nastavila aj tentoraz v dňoch 27.-28. novembra v Mlynkoch (Pilisszentkereszt) v Peštianskej župe zásadné otázky a témy zachovávania a rozvíjania slovenskosti vo viac ako stovke prostredí - miest a obcí 11 žúp krajiny, v ktorých už takmer tri storočia žijú Slováci a ich viacgenerační potomkovia. Na konferencii sa zúčastnil aj Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Motivačný faktor posolstva konferencie, na ktorej počas dvoch dní odzneli príhovory, referáty a diskusné príspevky z radov spolkových aktivistov, pedagógov, výskumných a kultúrnych pracovníkov, osobností národnostnej pedagogiky, kultúry a publicistov zo slovenských médií v Maďarsku, predoslala v otváracom príhovore Ruženka Egyedová Baráneková, predsedníčka ZSM. V otváracej reči upriamila pozornosť prítomných na harmóniu troch aspektov. V kontexte snáh o permanentný oživovací proces v živote autochtónnej slovenskej menšiny v Maďarsku podčiarkla trojjedinosť podpory zvyšovania národného povedomia, slovenskej vzdelanosti a kultúrnej identity Slovákov v Maďarsku zo strany domovskej krajiny - Maďarska, materiálnej i morálnej podpory materskej krajiny - Slovenska, najmä však aktívneho individuálneho i spolkového pričinenia sa samotných Slovákov v Maďarsku skrze ich postoje, činnosť a sebareflexiu k ich vývoju, rozvoju a tým aj sľubnejšej perspektívy slovenskosti v celej jej šírke.

Počas prvého rokovacieho dňa vystúpili aj JE Rastislav Káčer, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Maďarsku a Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. R. Káčer okrem iných tém hovoril najmä o Slovákoch v Maďarsku z pohľadu národnostnej politiky Európskej únie. J. Varšo v kontexte výkonu politiky SR vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí načrtol perspektívu vzťahov ÚSŽZ s reprezentatívnymi a kľúčovými organizáciami autochtónnej slovenskej menšiny v Maďarsku v rámci finančnej a morálnej podpory ich spolkového života v záujme potvrdzovania národného povedomia a rozvíjania jazykovej a kultúrnej identity Slovákov v Maďarsku. V časti svojho vystúpenia J. Varšo upriamil pozornosť o. i. aj na dôležitosť starostlivosti o nastupujúcu mladú generáciu Slovákov v Maďarsku s tým, aby v plnej miere využívali aj možnosti, ktoré im okrem uchopenia slovenskosti v ich domovskej krajine núka aj stále rozmanitejší a tematicky i ľudsky pestrejší slovensko-slovenský dialóg s ich materskou krajinou a domovinou ich predkov - Slovenskom.

Významným z pohľadu stavu slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku v rámci procesu jej stmeľovania a normalizácie vzťahov naprieč organizáciami Slovákov v Maďarsku po vlaňajších voľbách do orgánov a inštitúcií Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku bol aj faktografický a obsahovo celoplošný pohľad - analýza jej predsedníčky Alžbety Hollerovej Račkovej. Vo svojej reči, okrem načrtnutia východísk z boľavej situácie v národnostnom školstve, ocenila najmä konsolidáciu vzťahov a konštruktívny prístup ľudí, ktorí sa napriek mnohým pretrvávajúcim ťažkostiam s odhodlaním chopili práce vo svojich funkciách, pričom objektívne preukazujú svoj odborný prínos i ľudskú dimenziu na zverených postoch.

Počas druhého rokovacieho dňa konferencia akcentovala problematiku slovenského národnostného školstva a výučbu slovenského jazyka v školách. Podľa slov hlavnej organizátorky konferencie, predsedníčky ZSM Ruženky Egyedovej Baránekovej otázka slovenského národnostného školstva je stále najcitlivejšou témou Slovákov v Maďarsku. "Víziou Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) je zaradiť slovenské národnostné školy pod CSSM, ktorá by bola ich zriaďovateľom. Bola by to jedna z možných foriem záchrany týchto škôl. Týka sa to malých slovenských národnostných škôl, ktoré sa dostali v Maďarsku pod štátnu správu, tá totiž nemá ani minimálny záujem o ich zachovanie."

Vedúci Katedry slovanskej filológie Univerzity ELTE v Budapešti István Lukács navrhol, aby sa vytvorilo kolégium slovenskej študujúcej mládeže, ktorého členmi by neboli iba študenti slovenskej národnosti študujúci humánne odbory, ale aj študenti iných odborov. Členmi kolégia by podľa slov R. Egyedovej Baránekovej boli aj príslušníci národnostnej inteligencie. "Tí by sa vzájomne spoznávali, vzájomne by komunikovali a boli by v každodennom styku so slovenskou menšinou žijúcou v Maďarsku. Návrh všetci účastníci podujatia ocenili a prijali. Je to jedno z budúcich možných riešení, aby sa nám mládež nestratila z dohľadu,” zdôraznila predsedníčka ZSM.

Po prvý raz sa na konferencii Ako ďalej, Slováci v Maďarsku? v Mlynkoch zúčastnil aj zástupca vrcholnej krajanskej inštitúcie Slovákov zo zahraničia. Predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová vo svojom príspevku o. i. potvrdila, že "v oblasti národnostného školstva majú v Srbsku Slováci menšie problémy ako slovenská menšina v Maďarsku."

Pozitívnym a ocenenia hodným javom konferencie bola aj skutočnosť, že na dvojdňovom podujatí, ktoré finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, organizátori v Mlynkoch zaregistrovali rekordný počet 99 účastníkov nielen z Maďarska, ale aj z okolitých krajín - Rumunska, Srbska a Slovenska.

FOTO: ĽUDO POMICHAL - ÚSŽZ