Akademický maliar Ján Mráz, krajan z Mníchova, vystavuje v rodnom Ružomberku

Ján Mráz, výnimočná osobnosť slovenského krajanského sveta, sa v tomto roku (17. februára 2015) dožil významného životného jubilea – 80. narodenín. V sobotu 30. mája 2015 sa predstaví vo svojom rodisku – Ružomberku, kde svojich rodákov osloví tak svojou prítomnosťou, ako aj ukážkami z plodov jeho výtvarnej tvorby. V ružomberskej synagóge je od 16.00 h vernisáž výstavy venovanej osemdesiatinám umelca. Projekt výstavy z diela Jána Mráza finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Na palete mnohorakosti jeho aktivít, zhmotňujúcich celoživotné úsilie maliara, grafika, monumentalistu, ilustrátora a portrétistu, ale aj myšlienkové posolstvá, vyznania a emócie publicistu, hudobníka, textára a folkloristu, vyznieva tvorba akademického maliara Jána Mráza, ktorý od roku 1968 žije a tvorí v Mníchove, ako pulzujúci príbeh umelca a intelektuála nespochybniteľne sa zapísavšieho do kroniky krajanského kultúrneho svetoobrazu. Navyše, v jednom z kľúčových centier Slovákov v Nemecku, sa Ján Mráz prejavil aj ako cieľavedomý organizátor a duša krajanského spolkového života. V sobotu 30. mája 2015 sa predstaví vo svojom rodisku – Ružomberku, kde svojich rodákov osloví tak svojou prítomnosťou, ako aj ukážkami z plodov jeho výtvarnej tvorby.

V kontexte životného a umeleckého príbehu Jána Mráza, stručný prierez ktorého uvádzame, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v osobe jeho predsedu Igora Furdíka s úprimnou radosťou pri príležitosti vernisáže výstavy z diela tohto akademického maliara, želá jubilantovi a umelcovi s výnimočne tvorivou variabilitou do ďalších dní a rokov pri dobrom zdraví a pohodovej mysli ešte mnoho ambícií, inšpirácií a tvorivých prejavov tak v ľudskej, ako aj v umelecko-intelektuálnej dimenzii.

Majstrovi Mrázovi prajeme pri príležitosti vernisáže výstavy v jeho rodnom meste aj za mnohých krajanov, s ktorými sa počas desaťročí života a umeleckého pôsobenia mimo Slovenska v šírom krajanskom svete zblížil, aby sa aj naďalej rozvíjal jeho prínosný slovensko-slovenský dialóg. V posolstvách a činoch Jána Mráza je cennejší o to viac, že prostredníctvom ľudskej i umeleckej komunikácie, zosobňujúc zároveň aj významnú spolkovú činorodosť Slovákov v Mníchove, práve v nich zvýrazňuje slovenskú stopu aj v prostrediach kultúrne najprestížnejších a spoločensko-ekonomicky najvyspelejších krajín vrátane Nemecka, ktoré sa mu stalo domovom.

JÁN MRÁZ

Akademický maliar, grafik, publicista, hudobník. Po skončení vysokoškolských štúdií pôsobil až do roku 1968 ako umelec na voľnej nohe v Československu, následne sa rozhodol pre život a tvorbu v Spolkovej republike Nemecko: od roku 1968 až dodnes žije a pôsobí v Mníchove. Desaťročia sa prezentuje svojou tvorbou ako jeden z významných a inšpiratívnych krajanských umelcov.

Ján Mráz je ružomberský rodák (tu sa narodil 17. februára 1935), v Ružomberku navštevoval ZDŠ a následne tu vyštudoval aj gymnázium. V rodnom meste absolvoval štúdium na Vyššej pedagogickej škole ((smer výtvarná výchova - slovenský jazyk), následne postúpil na Vysokú školu výtvarných umení do Bratislavy. VŠVU (odbor maľba a grafika) ukončil v roku 1963, Ján Mráz bol v skupine študentov u pána profesora Vincenta Hložníka.

Po skončení VŠVU pôsobil v rokoch 1963-1968 na voľnej nohe ako slobodný umelec. V už spomínanom roku 1968 odišiel do Mníchova, kde sa rozhodol zostať, žije a pôsobí tu dodnes. Spočiatku pracoval v Mníchove ako reklamný grafik, neskôr sa venoval ilustrácii detských kníh (hlavne pre japonské vydavateľstvá, napr. GAKKEN), aktívne sa prejavoval aj vo voľnej grafike a venoval sa maľbe. Ťažiskom posledných rokov tvorby umelca je portrétová maľba.

Akademický maliar Ján Mráz vystavoval svoje práce v Mníchove, Hamburgu a Berlíne (Nemecko), v Berne, Lausanne a Zürichu (Švajčiarsko), ďalšie výstavy mal vo Francúzsku, Taliansku, USA, Kanade a Japonsku. Vystavoval aj na Slovensku – v niekdajšom Dome zahraničných Slovákov v Bratislave otváral výstavu jeho tvorby vtedajší prezident SR Rudolf Schuster. Vystavoval aj v rodnom Ružomberku - v Liptovskom múzeu, v Martine v Matici slovenskej, ako aj v Slovenskom komornom divadle. Celkom počas svojej tvorby ilustroval Ján Mráz okolo 20 kníh, namaľoval viac ako stovku portrétov. Je autorom monumentálnych diel, grafík a pod. (napríklad kaplnky v známom ružomberskom lyžiarskom stredisku Málinô Brdo). Vystavoval po celom svete, na troch kontinentoch, pričom jeho maľby a grafiky sú roztrúsené tak v súkromných zbierkach, ako aj v rôznych oficiálnych inštitúciách.

Ján Mráz sa prejavoval aj ako publicista: písal do Horizontu, prispieval do redakcie Rádia Slobodná Európy v Mníchove, do denníka Neuer Zürcher Zeitung (Zürich) a periodika Abendzeitung (Mníchov). Po roku 1989 oživil novinárske kontakty vo vtedajšom Československu – glosami, poznámkami a postrehmi prispieval do Národnej obrody, Verbumu, Národných novín a Katolíckych novín. Tvorivo najvýraznejšie sa jeho zmysel pre príbehovosť, detail a akurátne bezprostrednú schopnosť slovom zobraziť videné a najmä prežité, upriamila do memoárovej tvorby. Ján Mráz autorsky v roku 2008 knižne vydal v dvoch dieloch svoje životné príbehové a myšlienkové reflexie s názvom Spomienky ružomberského maliara, 2008, Ružomberok, Edícia: Knižnica Rozhľadov po kultúre a umení.

Okrem maliarskej a literárno-publicistickej tvorby sa Ján Mráz venuje aj folkloristike a piesňovej tvorbe. Na vynikajúcej úrovni prezentuje slovenskú ľudovú pieseň, je zručným interpretom hry na viaceré ľudové nástroje – vyniká okrem iného aj v hre na fujaru. Túto svoju záľubu zhmotnil Ján Mráz aj do vydania CD nosiča s ľudovou piesňovou tvorbou, ako aj vydaním CD nosiča so slovenskými vianočnými koledami.

Na titulnej fotografii:

Akademický maliar Ján Mráz, 2014.