5. marca piata Pilíšska kavalkáda a Šiškový festival v Mlynkoch

Šiškový festival jubiluje

Slovenská samospráva v Mlynkoch 5. marca usporiada jubilejnú V. Pilíšsku kavalkádu a Šiškový festival v Mlynkoch. Veľkolepé podujatie je z roka na rok obľúbenejšie, presiahlo rámec regiónu a našlo si stále miesto v kalendári celoštátnych podujatí podobného druhu. Cieľom hostiteľov akcie, o ktorú prejavujú záujem tisícky návštevníkov, je oživovanie fašiangových tradícií regiónu, ako aj to, aby sa u nich každý dobre cítil, bez ohľadu na vek, pohlavie či národnostnú príslušnosť. Program sa začne o 10. hod. otvorením výstavy mladého miestneho umelca Blažeja Hudečeka a pokračovať bude svätou omšou. Po fašiangovom sprievode, v ktorom budú zastúpené pilíšske národnostné obce, sa začne celodňové podujatie na dvore miestnej základnej školy. Vo vykurovanom stane čakajú záujemcov tzv. „šišky pre šťastie“ s tombolou, súťaž v pečení a jedení šišiek, zvlášť pre svokry a zaťov. Medzitým si záujemcovia môžu pozrieť vystúpenie mládežníckeho dychového orchestra a tanečnej skupiny z Biatorbágyu a po vyhlásení výsledkov rôznych súťaží dôjde k vystúpeniam folklórnych telies, ľudových speváckych zborov a tanečných skupín. Novinkou je, že organizátori pozvali na tohoročný festival slovenských tanečníkov z novohradského Veňarcu, členov Folklórneho súboru Rozmarín.

Bohatý kultúrny program, v ktorom sa miestni školáci predstavia úryvkom z muzikálu Kniha džungle, ako aj členovia Tanečnej skupiny Kolibrík, v ktorej sú zastúpené aj mlynské deti, vyvrcholí koncertmi obľúbeného maďarského speváka Fera Nagya, frontmana skupiny Beatrice. Na tradičnom večernom fašiangovom bále bude hrať do tanca nemecká dychovka z Verešváru Schwabenkraft von Werischwar. Veselicu ukončí tradičná retrodiskotéka pre skôr narodených, resp. pre milovníkov „staršej“ populárnej hudby.

Podujatie v priamom prenose odvysiela káblová televízia Biatorbágy.

Počas bohatého dňa si na svoje prídu aj tí najmladší, v dome hier (v aule školy) si malí návštevníci môžu zhotovovať masky, pliesť košíky, maľovať si tváre pomocou odborníčky a zúčastniť sa na rôznych veselých kvízoch a súťažiach. Malým aj veľkým bude k dispozícii aj veštkyňa, bufet a tradičný jarmok, no a nebude chýbať ani možnosť odviezť sa na pravom dedinskom koči. Vstup na podujatie je voľný.

Fašiangy v Mlynkoch pred rokmi...

Fašiangy zahŕňajú obdobie od Troch kráľov až po Škaredú stredu. Vznik fašiangov ovplyvnili rímske slávnosti. Po rôznych zmenách sa zachovali dodnes. V Mlynkoch sa dosiaľ zachováva fašiangová nálada, ku ktorej patria tanečné zábavy alebo maškarné plesy, tradičné zvyky a fašiangové šišky...
http://www.pilis-slovak.hu/index.php?option=com_content&task=view&id=328&Itemid=71
Hoci v minulosti boli zábavy pestrejšie ako teraz! Pred šestnástimi rokmi autorka týchto riadkov písala o tom vo svojej diplomovej práci na základe rozhovorov s takými ľuďmi, ktorí boli očitými svedkami opisovaných udalostí, resp. uvádzané obdobie a zvyky poznali zo spomienok svojich rodičov. Akože to bolo?

Od Troch kráľov po Škaredú stredu
Fašiangové zábavy organizovala zvyčajne dospelá mládež, ktorá sa schádzala najčastejšie „f šenku”, čiže v krčme. „Pár chlapcov zjennalo muziku, tí viplatili bandu.“ Ples sa začal v nedeľu „po letánii“ a tancovali až do pondelka rána. Potom zábava pokračovala aj v utorok. Na fašiangových zábavách sa zúčastnilo veľa ľudí, lebo v zime nikto nepracoval, ľudia odpočívali. „Do na fašiangy robí, že v žatvách leží nezdraví, sa hovorívalo.” Znakom fašiangového obdobia bolo tzv. „fašangové péro”, čo nosievali mládenci na klobúkoch, „za širákom.” Bol to "krušpánek" s ozdobenými lístkami.

Zaujímavým zvykom bolo vozenie Šimona a Judy. Bábky vozievali vo sviatočné dni po dedine na voze alebo na saniach. Na jedno koleso pripevnili dve figúrky - ženskú a mužskú - tak, aby stáli oproti sebe a obliekli ich do pilíšskeho kroja. Koleso bolo pripevnené ojom k vozu alebo k saniam. Kraj kolesa sa dotýkal zeme, preto keď sa kone pohli, Šimon a Juda sa začali točiť, tancovať. Na voze vyhrávali muzikanti. Šimona a Judu povozili po blízkych dedinách, po Santove, po Verešvári, po Huti, po Senváclave. Vozením týchto dvoch figúr chceli zrýchliť zakončenie zimného obdobia. O tomto nás presvedčí aj nasledujúce príslovie: „Jozef z Mariju aj Šimon z Judu zabiju zimu.”

Rozlúčku so zimou simulovali aj tým, že ženskú masku, ktorá sa nazývala „Kiselica” a ktorá bola symbolom zimy, hodili do potoka hovoriac:
„Kiselica kiselá, štiri roky visela
a na páti odvisla,
šeckích chlapcof odrisla."

V utorok po obede začal v krčme „tanec za úrodu”, t. j. tanec pre dostatočné množstvo úrody. Obyčajne ženy stredného veku vyhlasovali, za zabezpečenie akej úrody sa bude tancovať. Tancovalo sa za úrodu zemiakov, cibule, maku, obilnín atď. Pri týchto tancoch si ženy vyberali partnerov podľa svojej vôle. Tí muži, ktorých si nikto nevyvolil, museli opustiť miestnosť, lebo keď išlo o budúcu úrodu, muži nesmeli stáť. Tak sa zabávali až do deviatej večer. Zábava sa skončila, keď zazvonili zvony. Ako poslednú zaspievali pieseň:
„Fašangi sa kráťá,
už sa nenavráťá.
Staré dífki plačú,
že sa neviskáču.“

... A viac sa už netancovalo.

Na druhý deň bola Škaredá streda, nazývaná aj „Popelná”, „Pósná” alebo „Popelec”. Ale zábava sa ešte neskončila ani napriek tomu, že už nastúpil pôst. Na Škaredú stredu ráno chodievali po dedine „mačkari”, „maškari” - prestrojení mládenci, so začiernenou tvárou. Mali oblečené roztrhané kabáty a nohavice naruby. Chodili z domu do domu a „...líčili sčetku, ťahali za sebu klát na reťazi.” „Mačkarám” dávali ľudia vajcia alebo slaninu, z čoho si v krčme urobili praženicu. Kde im nedali nič, tam gazdinej niečo ukradli.

Ďalším zvykom bolo stínanie kohúta, „zrážaní kokaša” pred krčmou. Do jamy zahrabali živého kohúta až po krk. Mládenci sa stavili, komu sa podarí so zaviazanými očami sťať kohútovi hlavu kosou. Každý mal len jednu možnosť a komu sa to podarilo, ten musel platiť víno. Podľa niektorých informátorov kto sťal kohúta, ten sa stal „paholským richtárom”. V súčasnosti už mnohí nevedia, aké výsady a povinnosti mal paholský richtár, alebo čo znamenal tanec „za úrodu”, ba stínanie kohúta sa nám môže zdať dosť krutým spôsobom zábavy. Vozenie Šimona a Judy - vďaka niekoľkým oduševneným aktivistom - sa dodnes zachovalo. Našou povinnosťou je, aby sme si zachovali niekdajšie tradície a zvyky, ako i jazyk svojich predkov.

Júlia Marloková