45. Krajanská nedeľa a 5. Krajanský dvor v Detve: Čas plných komôr v tancoch a spevoch, aj veselie s gurmánskymi chuťami. Vitajte pod Poľanou!

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí spoločne s mestom Detva opäť pozývajú Slovač naprieč celým svetom na Folklórne slávnosti pod Poľanou. Krajanov z Európy i ďalekého zámoria, ako aj milovníkov ľudovej kultúry, zvykoslovia, gurmánskych chutí i vôní zo Slovenska, v žičlivej družnosti vrúcne  vítame od piatku do nedele 6. - 8. júla 2018 v areáli amfiteátra, kde sa krajanské folklórne súbory prezentujú už 45. Krajanskou nedeľou, a obďaleč v haravare jarmočnej scény, kde sa koná 5. ročník Krajanského dvora - gurmánsky, remeselnícky a zvykoslovno-kultúrny festival Slovákov zo šiestich krajín Európy. Záštitu nad 45. Krajanskou nedeľou prevzal Miroslav Lajčák, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

Detva s okolím, celé folkloristické Slovensko a vďaka Krajanskej nedeli a Krajanskému dvoru, pod ktoré sa organizátorsky úspešne a tvorivo podpisuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, aj slovenský svet  za hranicami našej vlasti si bude vychutnávať 53. Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve. Symbol slovenského zvykoslovia a pevne zakorenených folklórnych tradícií, spevu, tanca, piesne a hudby sa znovu vyparádi do slávnostného šatu. Všetci sa tomu tešíme.

Bude sa na čo dívať a čomu aplaudovať. A akáže by to bola folkloristika na Slovensku, ak by k spevu, tancu a hudbe sa nepridala aj súca poživeň, osvieženie. Napokon, folklóru nepristanú škŕkajúce žalúdky... Na čo všetko sa môžu v tomto roku návštevníci aj vďaka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, najmä však zásluhou našich účinkujúcich krajanov, ktorí sa zídu vskutku zo všetkých kútov Európy ba i zámoria, tešiť?

Čas plných komôr v príbehoch tancov a spevov

Na scéne detvianskeho amfiteátra, ktorá patrí medzi najpôsobivejšie v prírode, odznie počas troch dní viacero scénických programov. Ich základom je najmä tradičná ľudová kultúra stredného Slovenska, jej hudobno-spevné, tanečné prejavy a zvykoslovie. Pre návštevníkov slávností sú pripravené aj početné sprievodné podujatia akými sú ukážky zo salaša, škola hry na fujaru, posedenie pri heligónke, škola podpolianskych tancov, národopisné výstavy, výstavy výtvarných umelcov, fotografov a iné. Každoročne tu počas festivalového víkendu vystúpi okolo 1500 účinkujúcich.

Jedným z vrcholov slávností pod Poľanou bude dramaturgia 90-minútového programu 45. Krajanskej nedele. Už samotná tematika sľubuje objavnosť, zážitkovosť, prekvapenia. Napokon, autorský kolektív, dramaturgia akiste tradične horúceho nedeľňajšieho detvianskeho krajanského popoludnia, folkloristické efekty i žánrové objavy - to všetko bude zárukou nielen nespochybniteľného zážitku, ale aj umeleckej kvality.

V programe 45. KRAJANSKEJ  NEDELE s názvom Čas plných komôr sa v nedeľu 8. júla od 13.30 h predstavia krajanské folklórne súbory, skupiny a sólisti:

NÁDEJE, Paríž, Francúzsko

CEROVINA, Čerpotok, Rumunsko

ZORNICA, Jača, Maďarsko

KLASY, Stará Pazova, Srbsko

ROZMARÍN, Kovačica, Srbsko

FOGÁŠ, Ostrava, Česká republika

HAJDUKY, Vyšné Lapše, Poľsko

SKUS FRAŇO STRAPAČ, Markovec Našický, Chorvátsko

Program pripravil:

Vlastimil Fabišik

Odborná spolupráca:

Hana Hlôšková, Katarína Király

Garant uvedenia:

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí

Realizátor uvedenia:

Folklórny spolok Púčik Brno, Česká republika

Krajanský dvor: za nostalgiou chutí -

vhupnúť doň, okoštovať, zanôtiť si ...

Odkazy predkov v esencii gurmánskych chutí a vôní, ako aj umelecké a remeselné posolstvá kultúrneho dedičstva predostierajú Slováci z Chorvátska, Francúzska, Maďarska, Rumunska, Srbska a Ukrajiny.

Kulinárskym kumštom, remeselníckym fortieľom, folkloristicko-zvykoslovnou, výtvarno-umeleckou a vydavateľsko-edičnou jedinečnosťou vás oslovia naši krajania. Zahrnú vás priehrštiami gurmánskych dobrôt, oku lahodiacimi artefaktmi, duchovnou poživňou a zvukomalebnosťou írečitej slovenčiny.

Z Krajanského dvora i pódia aj tentoraz zaznie nádherný spev i hudba jeho účastníkov, ako aj tematické rozhovory s krajanmi. Priblížime ich život, radosti, ale aj sem-tam trápenia. Teda všetko to, čo patrí k našej dennodennosti bytia a žitia na svete, v ktorom nás tak prenádherne všetkých spája slovenský duch – naša vzácna a všetkým nám drahá slovenskosť: tradície, ľudová pieseň, folkloristika, kultúrne dedičstvo, najmä však slovenský jazyk, naša reč, ktorou sa v našej spoločnej vlasti – na Slovensku, ale aj všade vo svete, kde Slováci žijú, identifikujeme.

Priehrštia tejto slovenskosti – tak ako ju vnímajú a prežívajú Slováci v krajinách, z ktorých na Krajanský dvor s veľkou láskou k našej domovine prišli po štvrtý raz, aby ich v materskej krajine aj bližšie spoznali, ponúknu Slováci zo šiestich štátov - Chorvátska, Francúzska, Maďarska, Rumunska, Srbska a Ukrajiny, pričom až z 20 prostredí, teda miest a obcí, v ktorých utužujú svoje národné povedomie, cibria slovenskú reč a zveľaďujú naše kultúrne i duchovné dedičstvo. Úprimná vďaka a hlboká poklona im za to!

Čo krajania ponúkajú?

FRANCÚZSKO

(PARÍŽ)

Spolok rodákov a priateľov Českých krajín a Slovenska (A.O.T.S. – Paríž) ponúka syr z Brie a Normandie, ružové víno, červené víno z Côtes du Rhône a Bordeaux, Pastis (anízovú pálenku), Cognac.

CHORVÁTSKO

(JOSIPOVEC, JURIEVAC, NAŠICE, RADOŠ)

Zväz Slovákov v Chorvátsku: opekané prasatá, chlebové lepníky, zemiakové placky - polesňaky a ďalšie dobroty.

MAĎARSKO

(PIŠPEK)

Zväz Slovákov v Maďarsku predstavuje gastronómiu Slovákov z povodia Galgy z obce Pišpek: slivkové, višňové a makové rejteše, lokše a palacinky.

SRBSKO

(ARADÁČ, BÁČSKY PETROVEC, BAJŠA, BIELE BLATO, DOBANOVCE, ERDEVÍK, HLOŽANY, KOVAČICA, KYSÁČ, SILBAŠ, PANČEVO, STARÁ PAZOVA, VOJLOVICA)

Matica slovenská v Srbsku: Petrovčania chystajú „pljeskavice“ a klobásy, Hložančania kotlíkový guláš, kotlíkovú fazuľu a rybací paprikáš. Medov­níčky a domáce koláče ponúka združenie Zlaté remeslá.

Spolok kysáčskych žien ponúka kysáčsku sármu, starodávne domáce a kysnuté ko­láče. Nechýba kysáčska jablkovica, hroznovica, marhuľovica a hruškovica.  V ponuke kuchárska kniha s návodmi na prípra­vu kysáčskych špecialít.

Kultúrne centrum Aradáč: škvarkové bagánike (pagáčiky), tvarohovo, makovo a orechovo rejteša (závin), langoše, pampúchy, cukríny, sadlové koláčiky, medová a biela pita, štangle, trutule, herouke, dobošová torta, orechová torta, baraní paprikáš a domáca pálenka.

Asociácia slovenských spolkov žien: dolno­zemská sárma, bosnianske lepníky,  makové a ore­chové záviny.

MOMS Bajša: dolnozemské držky, dolnozemský baraní perkelt s kapustou, dolnozemský gril, dolnozemský žitný dezert s medom.

MOMS Silbaš: tradičné cukrárske remes­lo - lízatká, krumpľový cukor, ratluk, turecký med, salónky, bajadery. Okoštujte sušené silbašské klobásy a morušovicu.

Slovenský evanjelický a.v. cirkevný zbor v Bielom Blate: špeciality z rýb, rybacia klobása.

Slovenský kultúrno-umelecký spolok hrdinu Janka Čmelíka zaujme tradičnými kífľami a ćuftami.

UKRAJINA

(STOROŽNICA, UŽHOROD)

Spoločnosť Slovákov Ľudovíta Štúra v Zakarpatsku ponúka špeciality z mäsa, klobásy, guláš a iné kulinárske osobitosti.

ÚČINKUJÚ:

Na pódiu Krajanského dvora:

Aradáčske meškárky (harmonikárky) /Aradáč/,

Katarína Mosnáková Bagľašová - spev, Ondrej Druga - harmonika/Aradáč/,

Ľudmila Berediová Stupavská - spev /Kysáč/,

Ľudová hudba Csibaj banda - Zoltán Berényi, Wolter Domonkos - spev /Pišpek/,

Folklórny súbor Nádeje - Daniel Compagnon /Paríž/,

a ďalší..

Umelecký kumšt, kultúru a remeslá prezentujú:

Časopisy a publikácie Zväzu Slovákov v Chorvátsku, suveníry zo šúpolia a z papiera /Našice/,

Textilné nápisové nástenky – výtvarné prejavy našich babičiek: výstava v areáli /Slovenské kultúrne centrum Našice/,

Výtvarná skupina Kontrast /MS Josipovec, výstava v Mestskom úrade Detva/,

Starodávne ručné práce – tkané obrusy, uteráky, šatky /Kysáč/,

Tradičnô pazovskô spievania - obsahuje bohatú melizmatiku a ozdobné prvky /Stará Pazova/,

Výšivky, háčkované a tkané veci, su­veníry z dreva, skla a sadry, husacie pierka a krídla /KC Aradáč/,

Kniha „Francúzsko – Slo­vensko“ autorov Clauda Baláža a Daniela Compagnona, kalendár, CD a DVD FS Nádeje /Paríž/,

Slovenský etnodom, kultúra ducha  Slovenského Evanjelického cirkevného zboru /Bajša/,

Výšivky podľa tzv. „predkavých“ košieľ a starodávna technika pyrografie – tech­nika vypaľovania do dreva /NRSNM/,

Duša v dreve: Pavel Vereský /umelecký tokár - Kovačica/,

Výrobca cirokových metiel /Zlaté remeslá  - Báčsky Petrovec/,

a ďalší.

Úprimne Vás vítame v Detve,

krajania naši milí a vzácni!

Na snímkach vo fotogalérii:

Detvianske návraty na Krajanskú nedeľu a Krajanský dvor počas minulých rokov.

FOTO:  ĽUDO POMICHAL

Galéria

Počet zobrazení: 1180x