I. Furdík o aktivitách Slovákov v ČR s V. Skalským

Na pôde Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí prijal Igor Furdík, predseda ÚSŽZ, Vladimíra Skalského, predsedu Svetového združenia Slovákov v zahraničí. Kľúčovými témami ich debaty boli aktuálne aktivity početnej slovenskej komunity v Prahe a v celej Českej republike z pohľadu spolkovej činnosti, ako aj príprava významných spoločensko-kultúrnych akcií, zohľadňujúcich priority krajanskej komunity v ČR s akcentom na podporu slovenskosti v oblasti vzdelávania a kultúry.

Predseda ÚSŽZ informoval V. Skalského o významných podujatiach v Prahe, na ktorých sa zúčastní v najbližšom období. Prvou akciou je plavba loďou po Vltave pri príležitosti SNP, ktorá sa uskutoční v rámci jeho pracovnej cesty v ČR v dňoch 5.-9. septembra, druhou konferencia s témou krajanskej problematiky zameraná na Čechov žijúcich v zahraničí (26.- 28. septembra). Počas týchto pracovných ciest I. Furdík plánuje navštíviť viaceré krajanské spolky a organizácie a na mieste si overiť súčasný stav realizácie jednotlivých grantov podporených Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí v roku 2012.

I. Furdík a V. Skalský sa počas debaty dotkli aj potreby zriadenia Slovenského domu v Českej republike. Predseda ÚSŽZ vyjadril podporu tejto myšlienke a konštatoval, že by mohlo ísť o nehnuteľnosť, ktorá by v budúcnosti mohla slúžiť celej komunite Slovákov v ČR ako Slovenský dom. V tejto súvislosti I. Furdík apeloval na V. Skalského, aby sa krajanská komunita zomkla v snahe presadiť myšlienku vzniku kultúrno-spoločenského centra pre potreby všetkých Slovákov žijúcich v Českej republike.

Predseda ÚSŽZ otvoril aj oblasť vzdelávania a školstva, pričom predložil úvahu o riešení tejto problematiky formou „európskych škôl“ v jednotlivých členských štátoch EÚ, ktoré by s prispením Európskej komisie  dbali o vzdelávanie detí a  občanov EÚ, žijúcich mimo svojich domovských štátov. EÚ by tak podľa slov I. Furdíka aj starostlivosťou o udržiavanie národnej identity Európanov mimo ich domovských štátov potvrdzovala silu európanstva v jeho starostlivosti o národnú identitu občanov EÚ práve zo strany samotnej EÚ. Konkrétne riešenie by bolo predmetom ďalšieho posudzovania - napr. výučba všeobecných predmetov na strednej a základnej škole by sa uskutočňovala v jazyku krajiny, kde sa škola nachádza (prípadne inak) a predmety ako je jazyk, dejepis a pod. by sa žiaci  učili vo svojom materinskom jazyku.

I. Furdík na margo tejto problematiky zároveň konštatoval, že je žiaduce, aby aj o kultúrnu a jazykovú identitu občanov EÚ bolo postarané v rámci európskeho systému, ktorý by bol prirodzeným doplnením štyroch základných európskych slobôd.